Slovensko sa prepadáva na ekonomické dno Únie. Dochádza nám dych, čo potvrdzuje, že po pýche prichádza pád, dodáva analytik

Dôvody minuloročného zaostávania je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka potrebné hľadať aj v dočasných problémoch domáceho automobilového sektora s úzkymi hrdlami v dodávateľských reťazcoch. Slovensko bolo minulý rok po Estónsku a Luxembursku treťou najpomalšie rastúcou európskou ekonomikou. Od priemeru EÚ sa minulý rok podľa údajov Eurostatu ľahko vzdialilo aj susedné Česko, ktoré tak prišlo o pozíciu najsilnejšej ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy.

„Naše prepočty nevyhnutne neradia Slovensko na absolútny koniec rebríčka európskych krajín. Nič však nemenia na fakte, že konvergencia slovenskej ekonomiky sa v poslednom desaťročí zastavila alebo minimálne výrazne spomalila,“ skonštatoval Koršňák. Z krajín regiónu strednej a východnej Európy Slovensko počas posledných desiatich rokov predstihli podľa neho minimálne Estónsko a Litva, pri alternatíve vychádzajúcej z porovnania inflácie cien služieb, či z cenovej hladiny podľa MMF aj Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko, či dokonca Rumunsko.

„Slovensku dochádza dych a len potvrdzuje dávne príslovie, že po pýche prichádza pád. Ten slovenský mal podobu pomalšieho ekonomického rastu v dôsledku niekoľkoročného zanedbávania potrebných reforiem,“ pokračuje Koršňák. Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky v úvode tisícročia, sa podľa neho totiž postupne vyčerpal.

Ľahkú konvergenciu má už krajina za sebou, potrebné reformy pre posun ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách však podľa analytika zanedbala. V takejto transformácií je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu. A práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike Slovensko v posledných desaťročiach zaostáva. „Obe oblasti sú pritom skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro,“ skonštatoval Koršňák.

Plánované reformy v oboch oblastiach v posledných rokoch opäť oddialila pandémia, vojna na Ukrajine, ale i nestabilita vo vnútri vládnej koalície, ktorá vyústila až do jej rozpadu a vyhlásenia predčasných volieb. Ani štartujúca volebná kampaň však podľa analytika nenaznačuje, že sa transformácia ekonomiky a z toho vyplývajúce nevyhnutné reformy stali prioritou slovenských politikov. Mierny progres prinášal aspoň plán obnovy, no schvaľovanie reforiem sa zaseklo. Slovensko plne na svoj rozvoj nevyužíva ani finančné zdroje z bežných rozpočtov EÚ.

(sita)