Čas nakupovať cenné papiere ešte nenastal

Nie je ťažké vystopovať, čo za tým stálo. Počas finančnej krízy v rokoch 2008 až 2009 došli vlády a centrálne banky k (nepochopiteľnému) názoru, že tlačou peňazí sa svet preinvestuje z krízy, ktorá bola spôsobená… tlačou peňazí. Ale teraz sa nechcem vysmievať nelogičnostiam a hlúpostiam, ktoré spôsobili súčasný stav ekonomiky; chcem ukázať niečo oveľa praktickejšie. Tlač peňazí teda začala logicky od roku 2009 spôsobovať infláciu. Tá sa spočiatku ukazovala iba v cenách nehnuteľností a cenných papierov.

Zrýchlenie rastu cien cenných papierov bolo spôsobené zrýchlením tlače peňazí na začiatku covidu. Vtedy sa mali pre lockdowny a paralýzu ekonomiky akcie dramaticky prepadnúť o desiatky percent. Nestalo sa tak a namiesto poklesu ešte viac vzrástli, pretože u nich zaúradovala ešte vyššia inflácia. Tú infláciu však spotrebitelia, centrálni bankári a politici nevnímali. Boli voči nej slepí, mysleli si, že rast cien cenných akcií a dlhopisov kopíruje úžasnú kondíciu uzavretých akciových spoločností a predlžených štátov.

Keď na konci covidu ľudia plní vytlačených helikoptérových peňazí vtrhli do obchodov a začali nakupovať ostošesť nedostatkový tovar, inflácia sa konečne prevalila aj v iných cenách. Začala byť teraz už pre každého rozoznateľná aj v podobe spotrebiteľského rastu cien. Centrálne banky začali konať a peniaze z obehu sťahovať. A sťahovanie peňazí z obehu začalo zrážať ceny cenných papierov. Preto sa pokles akciových indexov časovo kryje so začiatkom globálnej spotrebiteľskej inflácie.

A teraz sa dostávame k tomu, k čomu smerujem od počiatku. Pri pohľade na vývojový graf sa zdá, že na začiatku decembra 2022 akciové aj dlhopisové indexy už našli svoje dno a odvtedy skôr rastú. Preto sa aj klienti v poslednom období pýtajú: „Nenastal už náhodou čas nakupovať cenné papiere? Veď predsa má zmysel nakupovať ich, keď sú na dne, nie keď sú na vrchole. A dno, zdá sa, je tesne za nami…“ A práve na tieto otázky odpovedám:

Pokles cien cenných papierov v roku 2022 zapríčinilo sťahovanie likvidity z obehu v rámci boja proti inflácii. V tom čase súčasne väčšina ekonomík sveta ešte nebola v recesii.

Sťahovanie likvidity z obehu bude aj naďalej pokračovať. V USA či v eurozóne sa buď napevno počíta s ďalším zvyšovaním úrokových sadzieb, alebo sa o ňom aspoň uvažuje. A súčasne sa väčší počet ekonomík sveta posunul bližšie k recesii.

Mimochodom, z prieskumu, ktorý predstavili poradenská spoločnosť PKF Apogeo a Asociácia malých a stredných podnikov ČR, vyplynulo, že českí podnikatelia tento rok prevažne očakávajú hospodársku stagnáciu alebo pokles a zároveň podľa nich zostanú vysoké hodnoty inflácie. Jednoznačne majú vo svojich očakávaniach pravdu. To je teda kombinácia pre cenné papiere ešte horšia ako v roku 2022.

A čím si teda vysvetliť, že zhruba od decembra 2022 až do apríla 2023 cenné papiere v priemere rástli, a tým vytvorili ilúziu, že dno už máme za sebou? Je to jednoduché. Spomaľovanie tempa inflácie spolu s bankovou krízou vytvorili medzi špekulantmi falošný predpoklad, že centrálne banky už zase začnú pumpovať peniaze do obehu. Jednak pre ustupujúcu infláciu, ale aj kvôli záchrane bánk.

Lenže tento falošný predpoklad sa nepotvrdil. Žiadne obnovenie tlače peňazí, žiadne znižovanie úrokových sadzieb sa nekoná. A tak americký NASDAQ od začiatku apríla v priemere stagnuje. A Európa bola minulý týždeň už opäť v červených číslach.

Takže, čas prikupovať cenné papiere ešte skutočne nenastal.