Päť tipov na menej známe miesta v Chorvátsku

Križevci sa nachádzajú asi 20 minút od Kalniku a mestečko dýcha naším Uhorskom. Architektúra, urbanizmus a správanie sa ľudí pripomínajú našu pokojnú provinčnosť okrášlenú viedenským biedermeierovským štýlom života. Ľudia sa „nederú“, to jest, nedávajú vedieť v širšom okruhu 300 metrov o svojom balkánskom temperamente, hudobnom vkuse a vulgárnom slovnom nevkuse, ale spokojne a tichšie sa prechádzajú, rozprávajú a užívajú si život v kaviarni a na slnku.

Kúsok južne už začína mentálna hranica, kde sa „derú“. Okrem toho Križevci sú rodiskom jedného z košických mučeníkov, sv. Marka Križina, ktorému je zasvätená kaplnka. V Križevcoch sa nachádza až deväť kostolov a je aj sídlom gréckokatolíckej eparchie, ktorej katedrála postavená koncom 18. storočia a kláštorný komplex sú severne od centra a stoja za návštevu.

2. Lonjsko Polje a Čigoč – ideálne pre rodiny s deťmi a na pozorovanie vtákov

Lonjsko Polje je prírodná rezervácia popri meandrujúcej rieke Sáve blízko hraníc Bosny a Hercegoviny. Keďže je to prírodná rezervácia, pri jej návšteve si treba kúpiť vstupenku. Dospelý platí 3 eurá a deti majú vstup zadarmo. Do rezervácie sa najľahšie dostanete z diaľničného obchvatu Záhrebu. Môžete odbočiť na diaľnicu A11 do Sisaku a zo Sisaku hľadáte tabule na Park prirode Lonjsko Polje. Cesta by mohla trvať hodinu a pol.

Druhá možnosť je ísť zo záhrebského obchvatu po A3 na Slavonski Brod a z diaľnice odbočíte na Jasenovac, čo bol za druhej svetovej vojny jeden z najhorších koncentračných táborov a dnes je na jeho mieste betónový pamätník. Hoci ide o dlhšiu cestu, do Jasenovca by ste mohli prísť o niečo rýchlejšie. Prírodná rezervácia je zo severu ohraničená mestami Kutina a Ljipovljani, kde stále žije slovenská menšina, tak sa možno s miestnymi dohovoríte v rodnom jazyku. Na severnej hranici rezervácie sa pestuje vinič a aj milovníci najstaršieho moku si prídu na svoje.

Na Lonjsko Polje sa chodí najmä za bocianmi. V celej rezervácii hniezdi viac ako 300 párov bocianov bielych a viac ako 40 párov bocianov čiernych. Okrem nich žije v mokradiach, pri jazerách a na lúkach niekoľko desiatok ďalších druhov vtákov a k miestnemu koloritu patria aj pasúce sa stáda koní, oviec, kráv a svíň. Miestna turopoľská sviňa dosiahla pozoruhodný evolučný pokrok. Naučila sa plávať a potápať, lebo jej zachutili lastúrniky korýtka zo Sávy.

V oblasti je viacero turistických chodníkov. Strážne veže z čias osmanských vojen prerobili na pozorovateľne vtákov. Okrem pešej turistiky sa dá plaviť na loďkách a kanoe a pozorovať prírodu z vody. Ak je daždivejšie obdobie, je vhodné zobrať si na prechádzku gumáky. Mnohé územia sú podmáčané a voda môže stúpnuť aj tam, kde sa normálne dá ísť po suchej zemi. Keď som bol nedávno v rezervácii, futbalové ihriská sa zmenili na vodnopólové. Oblasť je známa typickými dvojposchodovými drevenicami, ktorých prízemie je častokrát murované a poschodie drevené. Tí chudobnejší si postavili celé domy z dreva, a tak tŕpli, či im pri častých záplavách nenahnijú.

Ideálnym miestom na prehliadku je dedina Čigoč, kde v tomto roku hniezdi 23 bocianích párov. Len sa prechádzate po dedine, pozeráte si drevenice a hľadáte hniezda na strechách domov a hospodárskych stavieb. Deti budú nadšené množstvom bocianov, ktoré sa môžu od nich nachádzať len na pár krokov. V najlepších rokoch ich tam hniezdilo viac ako 50 párov, ale keďže oblasť je na periférii Chorvátska, vyľudňuje sa, mnohé domy chátrajú a obrába sa menej pôdy a lúk. Kde miznú ľudia, miznú aj bociany.

Legendy o bocianoch nosiacich deti sú možno pravdivé. Začiatkom 20. storočia mala priemerná rodina v Čigoči desať detí. Teraz tam pôrodnosť držia už len bociany, lebo mladé rodiny odišli za ľahším životom. V Čigoči sa nachádza informačné centrum prírodnej rezervácie, reštaurácia, niekoľko možností ubytovania a malé etnografické múzeum.

3. Ilok – pevnosť nad Dunajom

Ak máte v Chorvátsku veľa času na cestovanie, odporúčam zamieriť do jeho najvýchodnejšieho mesta z troch strán ohraničeného Srbskom, do Iloku. Dostanete sa do neho obyčajnou cestou z Vukovaru alebo po diaľnici A3, ktorá spája Záhreb s Belehradom, a na chvíľu vojdete do Srbska, kde odbočíte na sever k hraničnému prechodu Principovac.

Pohľad z hradu na františkánsky kostol a Vojvodinu. Foto: wikimedia commons, CC BY-SA 2.5.

Až 18 percent obyvateľov Iloku sú Slováci a v meste sa nachádza aj slovenský evanjelický kostol. Na druhej strane Dunaja v srbskej Vojvodine je mesto Báčška Palanka, v ktorom tiež žije významná slovenská menšina. Ilok má impozantnú polohu nad širokým Dunajom a na všetko dohliada rozľahlý hrad, ktorý nechali prebudovať šľachtici z rodu Ujlakiovcov v 15. storočí. Známi sú aj zo Slovenska, kde mali svoje majetky na západe.

Po Moháči hrad a mesto ovládali Turci, ktorých habsburské vojská vytlačili až koncom 17. storočia. Na hrade sa nachádza aj františkánsky kláštor a kostol sv. Jána Kapistrána, pôvodne ešte zo stredoveku, ale výrazne upravený začiatkom 20. storočia v neogotickom štýle. Františkán Ján Kapristrán bol slávny kazateľ a ako starý muž sa pridal k uhorskej výprave na pomoc obliehanému Belehradu v roku 1456 a práve on dodával odvahu kresťanským vojskám svojím kázaním.

Spolu s Jánom Huňadym sa stali hrdinami, ktorí porazili obávaných Turkov a zachránili Belehrad a Uhorsko. Ako to už chodilo na vojenských výpravách a v poľných táboroch, obaja sa nakazili morom a Ján Kapistrán zomrel práve v Iloku, kde je aj pochovaný. V kláštore do dnešných dní existuje cela, kde zomrel. Mnohí preto do mesta putujú aj k jeho hrobu.

4. Omišalj a Dobrinj: za pohodou a dejinami

Ostrov Krk je populárne miesto na letné dovolenky. Mnohí cestujú do jeho bývalého hlavného mesta Krk s rímskymi a stredovekými pamiatkami, do Punatu, kde je najväčší prístav jácht na severnom Jadrane, alebo na úplný juh ostrova do Bašky, kde si pre zmenu užijú veľké vlny a vietor.

Ostrov však ponúka aj množstvo turistických trás, lezeckých stien a je značne zalesnený, tak z času na čas z pevniny preplávajú divé svine a medvede, aby si našli novú obživu. Je tiež známy svojou kuchyňou a v jeho vnútrozemí je vinohradnícka oblasť, kde sa pestuje tradičná odroda žlahtina. Ako jediný ostrov v Chorvátsku má dve sladkovodné jazerá a rieku. Mnohí návštevníci však v severnej časti ostrova obídu dve zaujímavé miesta.

Omišalj trochu dopláca na svoje okolie. Z východnej strany je letisko, na druhej strane zálivu sú zásobníky ropy a o kus ďalej sa oživuje staršia rafinéria, kde sa buduje LNG terminál. Pre tieto faktory do neho skôr chodia Chorváti a slúži ako „chalupárska oblasť“ Záhrebčanom. V posledných rokoch sa tam začali usádzať aj Slovinci a Rakúšania, ktorí to majú akoby na skok.

Omišalj je najstaršie mesto na ostrove a jeho dejiny siahajú hlboko do staroveku. Založili ho ešte ilýrske kmene pred Rimanmi a časť mesta si dodnes zachováva dômyselnú uličnú štruktúru, ktorá poskytuje tieň, ochranu pred chladným zimným vetrom a príjemný vánok v horúcich letných dňoch. Keď oblasť dobyli Rimania, založili si nové mesto Fulfinum dolu pri mori v pokojnej zátoke, kde mali prístav. Dodnes sa dajú vidieť jeho pozostatky a ruiny benediktínskeho kláštora, ktorý po páde Ríma držal pomyselnú zástavu civilizácie na jeho troskách.

Ľudia sa naspäť utiahli do Omišalju, lebo je na približne 80 metrov vysokom brale nad morom. Je v ňom všetko, čo turista očakáva pri Jadranskom mori. Krivolaké ulice a uličky tvoriace bludisko, mnohé slepé ulice, kde vojdete do eklekticky usporiadaných priestorov, farebné fasády a okenice, malé záhrady skrášlené stredomorskými rastlinami, dve námestia, jeden pozoruhodný kostol, na ktorom sa podpísalo osem storočí architektúry a umenia a štyri kaplnky. Na námestí je rybia reštaurácia a v meste sa nachádza niekoľko kaviarní. Žije to tam celý rok, lebo má takmer 1 900 obyvateľov.

Na Krku bola a aj je živá tradícia hlaholiky. Ešte začiatkom 20. storočia niektorí kňazi písali matriky v hlaholike a omišaljský farár stále organizuje jej letné školy. Skúste objaviť stratené hlaholské nápisy na kostole a domoch. Na záver odporúčanie pre všetkých maškrtníkov. V kaviarni miestneho Albánca jeho manželka ponúka tie najlepšie domáce baklavy severne od Skadaru.

Dobrinj je zasa skvelé miesto na oddych počas horúcich dní alebo na strávenie siesty. Je vo vnútrozemí ostrova na kopci s výhľadom na zátoku Soline s plytkou vodou a liečivým bahnom. Všade naokolo sú lesy, ktoré dodávajú príjemnú klímu a vedú cez ne viaceré turistické chodníky. Mesto patrí medzi päť stredovekých miest na ostrove a stojí za romantickú prechádzku. Jeho počiatky siahajú do 7. storočia, keď sa rímske obyvateľstvo zachraňovalo pred prichádzajúcimi Slovanmi odchodom na kopce.

Podobne ako v prípade Omišalju. Dobrinj ako jediné z miest nebol pri mori, a preto ani nemal hradby, čo potom ľudia párkrát oľutovali. Hoci nikdy nemal ani tisíc obyvateľov a dnes v ňom žije niečo cez sto ľudí, vždy sa hrdo považoval za mesto, o čom svedčí aj námestie, kostol, uličná sieť a dlhá tradícia správcov a notárov. V Dobrinji sú aj múzeá, galéria a reštaurácie ponúkajúce lokálne dobroty. Je známy tým, že miestni rozprávajú archaickou formou čakavského nárečia, takzvanou čokavicou.

Ešte jeden tip pre rodiny. Približne 300 metrov od parkoviska v lese medzi dvomi potokmi je detské ihrisko a cvičisko pre dospelých. Ideálne miesto na prečkanie horúčavy a na zábavu pre deti.

5. Rastoke: rozprávka pre malých aj veľkých

Navštíviť Rastoke je cesta do rozprávky alebo Tolkienovho príbehu o elfoch. Mlynárska dedina schovaná pred zrakmi turistov v kaňone na sútoku riek Korany a Sljunčice, ktorá sa rozteká do množstva malých vodopádov, jazierok a samostatných potokov, a tak vteká do Korany. Krásne je to v každom ročnom období a môžete sa prechádzať po úzkych kúskoch zeme, na ktorých už pár storočí stoja vodné mlyny a využívajú jedinečnú hru prírody.

Symbióza a elegancia ľudského osídlenia a vody. Počas najväčšieho rozmachu mlynárstva stálo v dedine 22 mlynov a mnohé mali viacero kamenných mlynov poháňaných vodnými kolesami. Dodnes existuje zopár funkčných mlynov a ich vlastníci predávajú svoju múku turistom. Za turistickú cenu. Alebo vás ubytujú, prípadne nakŕmia.

Som si istý, že mnohí Slováci prešli okolo, ale väčšina z nich si nevšimla, čo bolo dole pod cestou. Aspoň v mojom malom svete to platilo na 100 percent. Rastoke sa nachádzajú vedľa mesta Slunj a približne 33 kilometrov od Plitvických jazier, z ktorých vyteká spomenutá rieka Korana. Stačí zaparkovať auto popri ceste alebo na parkovisku pri moste nad Koranou a prejsť sa dolu. V letných mesiacoch je tam príjemný chládok. Na jeseň zasa príroda hrá všetkými farbami a v zime sú vodopády zamrznuté a drevené mlyny pokrýva sneh. No a na jar je všetko plné života a zelenej sviežosti.

Toto bolo našich päť tipov na menej známe miesta v Chorvátsku, ktoré sa oplatí vidieť. Kde sú vaše miesta, ktoré stoja za návštevu? Čitatelia isto ocenia ďalšie tipy v diskusii.