Nastáva koniec súčasného významu dolára?
Veľa ľudí vyjadruje v poslednom období na jednej strane svoje obavy alebo, naopak, svoje nadšenie z toho, že by sa mal americký dolár oslabiť. Ale v pozadí týchto emócií nestoja žiadne ekonomické dôvody. Často ide o rýdze emócie nepodložené ekonomickou argumentáciou, keď ľudia majú pocit, že silná mena je „to dobré“ a slabá mena je „to zlé“. A potom – v závislosti od svojho osobného nastavenia – Spojeným štátom buď prajú „dobro“, alebo „zlo“, teda silný alebo slabý dolár.Z pohľadu ekonóma bez emócií, ale s racionalitou, musíme konštatovať, že neexistuje nič ako ideálny kurz dolára. Nie je pravda, že silná mena je „to dobré“ a slabá mena je „to zlé“. To je veľký omyl. Menu musíme vnímať ako nástroj. Nie je pravda, že veľký skrutkovač je dobrý a malý skrutkovač je zlý. Oba sú len nástroje používané každý na iné účely. Nie sú rozhodne cieľom samy o sebe. Sú to len prostriedky na dosiahnutie rozdielnych cieľov.
pexels-karolina-grabowska-4386395
Ilustračné Foto: Pexels.com
Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa niektorí ľudia boja dominancie dolára ako svetovej rezervnej meny. Nejde totiž len o to, že dolár tvorí najväčšiu časť devízových rezerv centrálnych bánk, ktoré pomáhajú bankám vyrovnať sa s trhovou nestabilitou. Dolár je najpoužívanejšou menou na svete pre medzinárodný obchod, investície a úvery. To prináša obavy, ktoré by sme mohli rozdeliť zhruba do štyroch bodov.
Dominancia dolára ako svetovej rezervnej meny znamená, že mnoho krajín a medzinárodných organizácií musí držať dolár ako súčasť svojich rezerv. Sú teda závislé od kondície americkej ekonomiky a stability dolára. Ak by došlo ku kolapsu tejto meny alebo k hospodárskej kríze v USA, mohlo by to mať cez znehodnotenie dolára negatívny vplyv na krajiny, ktoré majú dolár v rezervách. Toto riziko zvýraznili aj sankcie, ktoré Západ zaviedol po začatí vojny na Ukrajine a zmrazil ruské devízové rezervy.
Druhým zdrojom obáv je, že keď krajina drží dolár ako svoju rezervnú menu, nemá možnosť ovplyvniť menovú politiku USA. To môže viesť k problémom, ak menová politika USA nie je v súlade s potrebami krajiny držiacej dolár v devízových rezervách. Napríklad, keď americká centrálna banka tlačí na oslabovanie dolára, môže to mať negatívny vplyv na ekonomiku krajín držiacich dolár.
Ďalším problémom je, že ak by sa dolár ako svetová rezervná mena hypoteticky ocitol v kríze, mohlo by to viesť k strate dôvery vo svetové finančné systémy a k strate dôvery v USA. To by mohlo byť dôvodom destabilizácie celej svetovej ekonomiky a mať negatívny dosah na krajiny, ktoré sú závislé od medzinárodného obchodu, a ten sa dominantne realizuje v amerických dolároch. Ide najmä o štáty vyvážajúce suroviny.
A napokon existuje aj obava, že dolár sa môže zneužiť na politické účely a poškodiť medzinárodnú spoluprácu a stabilitu. Napríklad niektoré krajiny sa sťažujú na to, že Spojené štáty „zneužívajú“ dolár ako „zbraň“ proti nim a obmedzujú ich prístup k medzinárodným trhom a inštitúciám. Niektoré štáty cítia, že sú diskriminované alebo znevýhodnené tým, že musia platiť za svoj obchod a investície v cudzej mene, ktorú musia nakupovať.
Popri týchto štyroch hlavných zdrojoch obáv z existujúcej dominancie dolára však existuje aj niekoľko dôvodov, prečo sa niektorí ľudia, naopak, obávajú straty dominancie dolára ako svetovej rezervnej meny:
Dolár sa tradične považoval za stabilnú menu a zdroj dôvery pre mnoho krajín. Predsa len, od konca 2. svetovej vojny sú Spojené štáty svetovou ekonomikou číslo 1 a dolár dominuje svetovému hospodárstvu. Ak by došlo k poklesu dominancie dolára, mohlo by to znamenať nárast neistoty v oblasti hospodárstva a predovšetkým dlhodobých investícií. Ak máte plánovať zahraničnú investíciu na desiatky rokov, chcete menovú stabilitu.
Niektorí ľudia sa navyše obávajú, že dolár bol tradične spájaný s globálnou mocou USA a jeho klesajúca dominancia by mohla viesť k strate vplyvu v medzinárodných otázkach. Práve Spojené štáty majú v prípade dolára bič, vďaka ktorému môžu ovplyvňovať medzinárodnú politiku. Niekto to víta, iný sa toho hrozí.