Inflácia už nebude taká, akú sme ju poznali

Najprv si uvedomme, čo mám na mysli, keď hovorím o očistení od emócií a návrate k pragmatizmu. Ako ilustračný príklad môže poslúžiť trh s nehnuteľnosťami v Česku. Keď ich ceny nehnuteľností klesli o 7 percent, videli ste v médiách palcové titulky. Ale to, že predtým počas krátkeho obdobia vzrástli dvojnásobne, to už sa väčšinou v rovnakom článku nedočítate. Že počas ďalších rokov zrejme v ČR dôjde k odklonu od vlastníckeho bývania a zvýšeniu podielu ľudí, ktorí budú vyhľadávať nájomné bývanie v dôsledku toho, že nehnuteľnosti patria v Česku k najhoršie cenovo dostupným v Európe, sa tam tiež nedočítate. A analogicky sa môžeme pozerať na cenové pohyby všeobecne.

Navyše sa pohyb cien mediálne prezentuje jednosmerne: Rast cien je obvykle „zlý“, pokles je obvykle „dobrý“. Ale akonáhle ide napríklad o akcie alebo dlhopisy, zrazu je to naopak – zrazu je rast cien „dobrý“ a pokles „zlý“. Ale či v prípade nehnuteľností tiež neplatí, že rast je dobrý pre niekoho a pokles pre niekoho iného? Pohyb cien nie je dobrý alebo zlý. Pohyb cien jednoducho len je – a je nástrojom trhového vyrovnávania ponuky a dopytu, medzi ktorými vznikla veľká disproporcia. Tá je zrkadlom nejakého problému, nie pohyb ceny, ktorý je zrkadlom spontánneho riešenia. Pokiaľ sa cena pohybuje, tento nástroj zjavne funguje správne.

Po tomto úvode sa pozrime na pár čísel, ktoré sa nám v posledných hodinách zrodili vo svete. Napríklad miera inflácie vo Francúzsku v máji klesla z aprílovej hodnoty 6,9 percenta na šesť percent a je najnižšie za rok. V Taliansku za máj inflácia klesla na 8,1 percenta. Prekvapivo výrazne inflácia spomalila aj v Španielsku. A ešte predtým podobný obrázok priniesla česká alebo americká štatistika. A tak by sme mohli pokračovať.

Čo je za tým? Jednoznačné dôvody sú dva. Ten menej „výkonný“ dôvod spomaľovania tempa cenového rastu je chudobnenie obyvateľov. Áno, počujete dobre, ľudia na mnohých miestach sveta reálne chudobnejú, pretože inflácia (napriek svojmu spomaľovaniu) je stále taká vysoká, že príjmy spotrebiteľov ju nestíhajú dorovnávať, čo vedie k znižovaniu ich spotreby. A tým sa vyrovnáva už spomínaná disproporcia medzi (príliš vysokým) dopytom a (príliš nízkou) ponukou tovaru a služieb. Vedľajším efektom toho je potom spomaľujúci cenový rast.

Druhý a „výkonnejší“ dôvod je prepad cien najdôležitejších svetových komodít: zemného plynu, medi, pšenice či uhlia. Napríklad uhlie pre ázijský trh je najlacnejšie za dva roky, čo ukazuje, že opäť ide o globálny jav.

Už som v tejto rubrike v minulosti hovorila o inflačných vlnách, ktoré je možné prirovnať k cunami – každá vlna obehne dookola Zem, pokiaľ jej postavíme do cesty hrádzu napríklad v podobe cenových stropov, vlna hrádzu obíde a škodí o to viac na inom mieste. A rovnako ako pri cunami je aj pri inflácii takýchto vĺn niekoľko za sebou a postupne sa rozlievajú do ďalších lokalít, rozumejme – do drobnejšieho tovaru a služieb, až skončí pri potravinách a jej energia sa vyčerpá. Presne to teraz vidíme.

Lenže teraz sa dostávame k tomu podstatnému. Prečo klesajú ceny svetových komodít? Ak hádate, že to možno nejako súvisí s vojnou na Ukrajine, cez ktorú sa zdraženie komodít svojho času vysvetľovalo, mýlite sa – vojna predsa stále trvá. Dôvod je oveľa prozaickejší. Svetová ekonomika sa pohybuje už príliš dlho na hrane recesie. Európa sa dokonca v niektorých oblastiach stále prepadá. Čína síce nie je v recesii, ale rastie oveľa pomalšie, než sa od nej čakalo (a tým rýchlo doháňa krajiny, ktoré rastú ešte pomalšie, napríklad USA). Recesia znamená mizerný dopyt po komoditách od priemyslu, čím znovu dochádza k vyrovnávaniu disbalancie medzi chýbajúcimi komoditami a energiami hlavne v Európe a dopytom po nich. Pokles cien komodít a spomaľovanie celkovej inflácie je potom len vedľajším efektom.

A sme pri jadre veci. Svet hospodársky spomalil. A takto pomaly rastie, respektíve nerastie už príliš dlho – už od začiatku covidu. Čo myslíte, že sa v Európe stane, až bude ďalej pokračovať v Green Deale, až príde ešte viac elektroáut, až príde ďalšia zima, až sa jedného dňa naštartuje čínsky rast? Inflácia sa už síce nevráti na hodnoty z tohtoročnej zimy, ale tiež to znamená, že pod dve percentá, kde bola v minulej dekáde, rozhodne nespadne.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.