Inflácia už nebude taká, akú sme ju poznali

Najprv si uvedomme, čo mám na mysli, keď hovorím o očistení od emócií a návrate k pragmatizmu. Ako ilustračný príklad môže poslúžiť trh s nehnuteľnosťami v Česku. Keď ich ceny nehnuteľností klesli o 7 percent, videli ste v médiách palcové titulky. Ale to, že predtým počas krátkeho obdobia vzrástli dvojnásobne, to už sa väčšinou v rovnakom článku nedočítate. Že počas ďalších rokov zrejme v ČR dôjde k odklonu od vlastníckeho bývania a zvýšeniu podielu ľudí, ktorí budú vyhľadávať nájomné bývanie v dôsledku toho, že nehnuteľnosti patria v Česku k najhoršie cenovo dostupným v Európe, sa tam tiež nedočítate. A analogicky sa môžeme pozerať na cenové pohyby všeobecne.

Navyše sa pohyb cien mediálne prezentuje jednosmerne: Rast cien je obvykle „zlý“, pokles je obvykle „dobrý“. Ale akonáhle ide napríklad o akcie alebo dlhopisy, zrazu je to naopak – zrazu je rast cien „dobrý“ a pokles „zlý“. Ale či v prípade nehnuteľností tiež neplatí, že rast je dobrý pre niekoho a pokles pre niekoho iného? Pohyb cien nie je dobrý alebo zlý. Pohyb cien jednoducho len je – a je nástrojom trhového vyrovnávania ponuky a dopytu, medzi ktorými vznikla veľká disproporcia. Tá je zrkadlom nejakého problému, nie pohyb ceny, ktorý je zrkadlom spontánneho riešenia. Pokiaľ sa cena pohybuje, tento nástroj zjavne funguje správne.

Po tomto úvode sa pozrime na pár čísel, ktoré sa nám v posledných hodinách zrodili vo svete. Napríklad miera inflácie vo Francúzsku v máji klesla z aprílovej hodnoty 6,9 percenta na šesť percent a je najnižšie za rok. V Taliansku za máj inflácia klesla na 8,1 percenta. Prekvapivo výrazne inflácia spomalila aj v Španielsku. A ešte predtým podobný obrázok priniesla česká alebo americká štatistika. A tak by sme mohli pokračovať.

Čo je za tým? Jednoznačné dôvody sú dva. Ten menej „výkonný“ dôvod spomaľovania tempa cenového rastu je chudobnenie obyvateľov. Áno, počujete dobre, ľudia na mnohých miestach sveta reálne chudobnejú, pretože inflácia (napriek svojmu spomaľovaniu) je stále taká vysoká, že príjmy spotrebiteľov ju nestíhajú dorovnávať, čo vedie k znižovaniu ich spotreby. A tým sa vyrovnáva už spomínaná disproporcia medzi (príliš vysokým) dopytom a (príliš nízkou) ponukou tovaru a služieb. Vedľajším efektom toho je potom spomaľujúci cenový rast.