Možno si niekedy poviete, prečo my ekonómovia často hovoríme napríklad o zvyšovaní úrokových sadzieb v Spojených štátoch – čo máme my Stredoeurópania spoločné s americkými úrokovými sadzbami? Ale ono je to pre nás podstatné.Naše domáce úrokové sadzby nám hovoria, ako budú úročené naše vklady a naše úvery. Kto má len minimálny vklad na bežnom účte, nemá úver alebo ho má zafixovaný a má väčšinu svojich peňazí investovanú – toho domáce úrokové sadzby takmer nemusia zaujímať. Skôr len ako zaujímavosť, pretože majú len istý obmedzený potenciál ovplyvňovať domácu infláciu.
Takého človeka, ktorý má väčšinu peňazí investovanú v cenných papieroch, napríklad aj nepriamo cez penzijné fondy, podielové fondy a ďalšie typy úložiek odvodených od cenných papierov, budú oveľa viac zaujímať práve americké úrokové sadzby. Tie totiž priamo ovplyvňujú pohyb cien cenných papierov. A to aj tých európskych. Takže majú na náš súčasný a budúci majetok dosť zásadný vplyv.
A vedzte, že práve tento vplyv môžeme dnes pozorovať.
Tento týždeň americká centrálna banka Fed po dvojdňovom zasadnutí svojho menového výboru FOMC prerušila doterajšiu sériu desiatich po sebe idúcich zdvihnutí úrokových sadzieb a tentoraz ich už nezvýšila. To sa ešte čakalo. Ale pozor. Fed totiž prekvapil inak. A to tak, že jasne vyhlásil, že do konca tohto roka ešte najskôr dvakrát dôjde k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb o štvrť percentuálneho bodu, teda celkovo by sa základná americká úroková sadzba mala tento rok dostať až na 5,5 percenta.
A to je veľmi vysoko, nezvyčajne veľmi vysoko. Vyššie, a to na 6,5 percentách, boli americké úrokové sadzby naposledy skoro pred štvrťstoročím, v roku 2000. Už o rok neskôr, v roku 2001, bola americká ekonomika v recesii. Druhýkrát boli americké úrokové sadzby veľmi vysoko, ale stále nie tak vysoko, ako sa to chystá tentoraz, v roku 2007, a to na 5,25 percentách. A už o rok neskôr, v roku 2008, prišla najhoršia hospodárska kríza od roku 1929.
Aby som upútala vašu pozornosť ešte viac, len náhodne: niekoľkoročný vrchol úrokových sadzieb v USA v roku 1957, recesia ešte v tom istom roku. Vrchol v roku 1959, recesia 1960. Vrchol v roku 1969, recesia 1970. A tak by sme mohli pokračovať. Za pozornosť stojí najmä historicky vôbec najvyšší vrchol úrokových sadzieb v roku 1981 a následná jedna z najdlhších recesií minulého storočia, odštartovaná v tom istom roku.
Asi už rozumiete, kam mierim. V podstate nie sme schopní nájsť za posledných 70 rokov jediný prípad skutočne výrazného a súčasne rýchleho zvýšenia úrokových sadzieb v USA (neuvažujem mierne zvýšenie o 1 až 2 percentuálne body), ktoré by nenasledovala recesia. Navyše je pritom viditeľná priama úmera medzi razanciou zmeny úrokových sadzieb a dĺžkou a hĺbkou recesie. Americká recesia je potom kľúčová pre celý svet. A ukážte mi – s výnimkou doby covidovej – recesiu, počas ktorej sa darilo cenným papierom a najmä akciám.
Preto je výsostne logické, že dnes sú európske akcie v červených číslach v reakcii na to, čo sa od Fedu dozvedeli. A práve preto sú pre nás americké úrokové sadzby také významné. Hovoria nám totiž, že čím viac sa blíži vrchol amerických úrokových sadzieb, tým je investícia do cenných papierov riskantnejšia – mohli by sme sa totiž trafiť do ich cenového vrcholu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.