Akokoľvek sa nám často zdá, že čelíme novým a novým veciam, že nová generácia ľudí je „úplne iná“ ako tá predošlá, že taká nekompetencia v hospodárskej politike tu ešte nebola – v realite je svet stále rovnaký a všetko už tu v nejakej podobe bolo.Tak napríklad v poslednom roku doslova hýbe svetovou ekonomikou teória, že americký dolár „už čoskoro“ príde o svoje výsadné postavenie v zahraničnom obchode aj o postavenie hlavnej svetovej rezervnej meny. Áno, raz o tieto postavenia určite príde. Ale ak neriešime, čo bude o päťdesiat rokov, ak riešime, s čím sa stretneme o ďalších desať rokov, potom sa domnievam, že táto teória je mylná. Lepšie povedané táto teória preháňa, pretože nedokáže správne premietnuť proporcionalitu. To sme na tomto mieste už niekoľkokrát ventilovali.
A dnes nám dala za pravdu aj nezávislá platforma zaoberajúca sa analýzou a výskumom otázok týkajúcich sa centrálnych bánk a finančných inštitúcií Official Monetary and Financial Institutions Forum. Podľa nej si americký dolár aj v budúcom desaťročí udrží svoju pozíciu dominantnej rezervnej meny. A to napriek tlaku, ktorý naň vyvíjajú krajiny zoskupenia BRICS. (Dodávam, že táto pozícia sa počas tohto desaťročia ale bude stále zmenšovať.) Inými slovami, hoci strach z geopolitických a hospodárskych zmien je veľký, realita je oveľa menej farbistá a mení sa pomalšie, než sa zdá.
Podľa podobnej šablóny by sa mohlo zdať, že Green Deal už prakticky v Európe odstavil klasické stabilné zdroje energie a že v ďalších rokoch to už bude len o fotovoltike, vetre a sile riek. Ale ani v tomto prípade si nemyslím, že by sa vývoj uberal tak rýchlo, ako naznačujú politici. Stará (dobrá) energia sa (našťastie) nechce vzdať.