A dnes nám dala za pravdu aj nezávislá platforma zaoberajúca sa analýzou a výskumom otázok týkajúcich sa centrálnych bánk a finančných inštitúcií Official Monetary and Financial Institutions Forum. Podľa nej si americký dolár aj v budúcom desaťročí udrží svoju pozíciu dominantnej rezervnej meny. A to napriek tlaku, ktorý naň vyvíjajú krajiny zoskupenia BRICS. (Dodávam, že táto pozícia sa počas tohto desaťročia ale bude stále zmenšovať.) Inými slovami, hoci strach z geopolitických a hospodárskych zmien je veľký, realita je oveľa menej farbistá a mení sa pomalšie, než sa zdá.
Podľa podobnej šablóny by sa mohlo zdať, že Green Deal už prakticky v Európe odstavil klasické stabilné zdroje energie a že v ďalších rokoch to už bude len o fotovoltike, vetre a sile riek. Ale ani v tomto prípade si nemyslím, že by sa vývoj uberal tak rýchlo, ako naznačujú politici. Stará (dobrá) energia sa (našťastie) nechce vzdať.
Napríklad v týchto dňoch vyšla správa, že nórska vláda schválila ropným spoločnostiam rozvoj 19 nových polí s ropou a plynom. Celková investícia do rozvoja predstavuje viac ako 200 miliárd nórskych korún (zhruba 17 miliárd eur). Rozhodnutie je súčasťou plánu krajiny rozšíriť ťažbu ropy do ďalších desaťročí. Ak Nórsko plánuje rozšíriť ťažbu ropy, nevyzerá to, že by sa ropná ekonomika chcela čo nevidieť zrútiť v prospech elektro-ekonomiky, však? Aj v tomto prípade strach má veľké oči.
Možno veľmi analogicky by sme mohli povedať, že aj predstava, že umelá inteligencia (AI) prevezme vládu nad svetovou ekonomikou, je iluzórna. Ale ak je taká predstava iluzórna a preháňa – potom to tiež musí znamenať, že šialený rast technologického sektora a technologických akcií poháňaný práve slepým nadšením v rozvoj umelej inteligencie, je prehnaný. Alebo že sa nafukuje nová cenová bublina, ktorú by sme najlepšie mohli prirovnať k neslávne známej dot-com bubline.
Čo tým všetkým chcem povedať: Akokoľvek môžeme mať najneskôr od začiatku roku 2020 pocit, že sa pohybujeme v bezprecedentnom ekonomickom prostredí, ktoré tu ešte nikdy nebolo, v skutočnosti ekonomika reaguje veľmi predvídateľne, až učebnicovo na všetky tie rastúce štátne zásahy, ktorým čelí.
Takýmto učebnicovým dôsledkom rastúcich štátnych zásahov by malo byť odsunutie momentu, keď ekonomika začne rásť. A skutočne, čísla to potvrdzujú. Ďalší významný indikátor merajúci dôveru spotrebiteľov v nemeckú ekonomiku pre obavy z ďalšieho zvyšovania cien a recesie znova klesá. Index spotrebiteľskej nálady inštitútu GfK na júl sa znížil na mínus 25,4 bodu. To je slabšia hodnota, než sa očakávalo.
Dajte to dohromady s tým, že šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová uviedla, že „ECB pravdepodobne nebude schopná v dohľadnej dobe vyhlásiť koniec“ svojho rekordného cyklu zvyšovania úrokových sadzieb. Alebo sa menové podmienky budú ďalej uťahovať. A máte tu perfektné podhubie pre ďalšie hospodárske spomalenie.
Myslíte, že pri takto pomalej ekonomike sa bude dariť technologickým cenným papierom? Ja si to nemyslím. Naopak, sa domnievam, že ak sa nejaké odvetvie ako-tak udrží na lepšej úrovni ako iné, budú to odvetvia veľmi tradičné, až zatracované. Európa totiž veľmi skoro zistí, že nie je schopná splniť svoje naivné plány na „bezuhlíkovú“ ekonomiku a že to staré dobré „špinavé“ technológie a energie stále musia istiť. Môžete to teda brať ako môj osobný typ na to, ktorý sektor na tom bude v ďalšom roku relatívne najlepšie, keď už nie vyslovene dobre.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.