Exveľvyslanec v USA Kmec: Armáde zateká strecha, netesnia okná a my kupujeme luxusné auto len preto, že je v zľave

Vystupujete ako veľký kritik riadenia rezortu obrany. Aká je podľa vás situácia s obranyschopnosťou Slovenska na konci volebného obdobia?

Momentálne ešte nevidíme úplne dovnútra ministerstva obrany, hoci bývalý minister Jaroslav Naď vstupoval na post s prísľubom, že bude oveľa transparentnejší a bude zverejňovať všetky dokumenty vrátane modernizačných programov. Žiadne sa však nezverejnili a to isté sa týka poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. Nevieme, čo všetko sme jej odovzdali, vieme len o veľkých projektoch ako S-300 a MiG-29. Na Ukrajinu však išlo oveľa viac výzbroje a munície.

Česká republika nedávno zverejnila celý zoznam vojenskej pomoci, ale u nás to budeme musieť zistiť asi až po nástupe novej vlády. Za posledné tri roky nám ubudlo transparentnosti a koncepčnosti, lebo plány rozvoja armády boli niekoľkokrát narušené ad-hoc rozhodnutiami ministra Naďa.

Ako je možné, že tieto informácie nemáme?

Je to charakteristika tejto vládnej garnitúry. Jednou z jej najväčších chýb bolo narušenie zahraničnopolitického konsenzu. Prestalo sa diskutovať o obsahových národnoštátnych záujmoch, všetko sa skončilo pri diskusii proruský versus proamerický. Pravicové vlády, ale aj Smer zneužili zahraničnú politiku na svoje vnútropolitické boje. Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera prestali komunikovať s verejnosťou. Aj z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že bývalé koaličné strany zlyhali. Preto sme svedkami bezprecedentného prepadu dôveryhodnosti obyvateľstva v ozbrojené sily. Počas covidu mali ozbrojené sily dôveryhodnosť 77 percent, lebo armáda pomáhala v oblasti krízového manažmentu a často suplovala zložky ministerstva vnútra. Dnes verejnosť verí armáde iba na 47 percent.

Napriek tomu bolo toto číslo v médiách prezentované ako úspech.

Bohužiaľ, je tam obrovský 30-percentný prepad. Armáda je jednooký medzi slepými, lebo  ostatné ústavné inštitúcie sú na tom ešte horšie a sú na historickom minime.

Je očividné, že zahraničnopolitická línia tejto vlády ide proti väčšinovej vôli občanov. Drvivá väčšina občanov chce podľa prieskumov ostať v NATO, chce pomáhať ukrajinským utečencom, ale je proti posielaniu zbraní na Ukrajinu. Rešpektoval by Hlas vôľu ľudí?

Po parlamentných voľbách bude musieť dôjsť k obnoveniu spoločenského konsenzu v zahraničnej a obrannej politike, ale napríklad aj v zdravotníctve či školstve. Do politiky musíme vrátiť odbornú debatu. Deklarujeme jednoznačne budúcnosť Slovenska v EÚ a NATO a budeme sa snažiť obyvateľom vysvetľovať výhody tohto členstva. Ten, kto kritizuje EÚ a NATO nie je automaticky proruský, treba si vypočuť názory. Táto debata sa vedie aj v iných členských štátoch, netýka sa to len Ukrajiny, ale aj rôznych iných aspektov diskusií v oboch inštitúciách. Posnažíme sa nevyčleňovať časť spoločnosti len preto, že je kritická a nebudeme ju tlačiť do kúta s odôvodnením, že je proruská.

V obrane budeme musieť výrazne zvýšiť dôveru v armádu tak, že budeme ztransparentňovať procesy a vysvetľovať, prečo je dôležité dávať dve percentná HDP na obranu. Nesmieme však rozhodnutiami o kolektívnych riešeniach suplovať národné záväzky. Zbavili sme sa veľkej časti ozbrojenej techniky a v mnohom sa spoliehame na spojencov, čím zneužívame článok 5 NATO. Žiadame spojencov, aby nám tu budovali kapacity mnohonárodných ozbrojených síl, lebo nemáme dostatočne vybudované národné kapacity. Stratili sme tri roky, musíme obnoviť systém dlhodobého plánovania. Momentálne máme nastavený plán rozvoja armády na roky 2023 až 2035, čo je skôr strategické dlhodobé plánovanie. Taktickooperačné plánovanie musí byť rozložené na päť rokov a musí zahŕňať jasnú predstavu, čo za ten čas chceme urobiť, aby sme vedeli zostaviť rozpočet s presahom nad jedno volebné obdobie.

Spomenuli ste odovzdanie techniky. Bolo odovzdanie migov poverenou vládou protiústavné?

Strana Hlas mala pri poskytnutí tejto techniky na Ukrajinu tri podmienky. Aby nebola oslabená obranyschopnosť Slovenska, aby to bolo v súlade s ústavou a v úzkej koordinácii so spojencami. Podľa mňa nebol naplnený ani jeden z týchto aspektov. Obranyschopnosť Slovenska bola oslabená, musíme sa spoliehať len na spojencov, lebo náhrada za migy bola časovo výrazne odložená a stíhačky F-16 by sme mali dostať až na budúci rok.

Vzhľadom na to, že vláda bola v demisii, nemala na to mandát. Eduard Heger a Jaroslav Naď si myslia, že to bolo v ústavnoprávnom rámci, ale drvivá väčšina právnikov to spochybňuje. Ani podmienku úzkej koordinácie so spojencami sme nenaplnili, lebo leteckú techniku zatiaľ spojenci na Ukrajinu neposielajú.

Ak sa toto rozhodnutie ukáže ako protiústavné, bude za to niekto niesť zodpovednosť? Či už prezidentka, Heger alebo Naď?

Myslím si, že politická zodpovednosť bude naznačená voličmi v predčasných parlamentných voľbách. Pevne verím, že voliči odmietnu štýl politiky, ktorá hrubo ignorovala verejnú mienku, celospoločenskú diskusiu aj ústavnoprávne rámce.

Migy odovzdali v čase, keď podľa interných dokumentov ministerstva obrany Naď vedel, že F-16 pre oneskorenú rekonštrukciu letiska Sliač pravdepodobne nebudú môcť na Slovensku pôsobiť ani v roku 2024. Ako odovzdanie migov hodnotíte vo svetle týchto faktov?

Rekonštrukcia letiska Sliač je jedno z najväčších zlyhaní ministra Naďa. Už v roku 2020 bol pripravený projekt na národnej úrovni za 55 miliónov eur a on ho mal len spustiť a postupne podľa požiadaviek spojencov dopĺňať. Na konci roka 2022 mali u nás kompletne pristávať F-16. Naď tento projekt zrušil a rozhodol sa obstarávať prostredníctvom agentúry NSPA (NATO), ktorej dokonca zaplatil predplatbu 68 miliónov eur. Tri roky sa nič nedialo a teraz prišiel s projektom za 126 miliónov eur, čo automaticky napadol Útvar hodnoty za peniaze, ktorý vypočítal, že projekt by nemal stáť viac ako 92 miliónov eur.

Stratili sme tri roky, projekt mohol stáť 55 miliónov, ale vyjde nás minimálne na 92 miliónov a ešte to vyzerá, že sa časovo nestihne. Nemáme rozpracovanú projektovú dokumentáciu, nehovoriac o realizácii a konečnom výberovom konaní. Máme polrok 2023 a minimálna realizačná fáza bude dva roky, t.j. do 2025. A zase sa budeme musieť spoliehať na spojencov. Stíhačky buď budeme parkovať v Poľsku, alebo ich dočasne umiestnime na slovenské letisko, odkiaľ nebudú môcť plnohodnotne vzlietať a nebudú operatívne funkčné.

Na spojencov sa však musíme spoliehať nielen pri stíhačkách, ale aj pri protivzdušnej obrane. Minister Naď argumentoval, že PVO budeme mať pokrytú vďaka spojencom, v súčasnosti tu máme taliansky systém Mamba a vlastné BUK-y. Ministerstvo obrany pritom na zabezpečenie vzdušného priestoru počíta so šiestimi systémami. Máme vlastne vzdušný priestor chránený?

Je to ďalšie obrovské zlyhanie v plánovaní vedenia ministerstva obrany. Protivzdušnú obranu sme mali podľa dlhodobých plánov riešiť už od roku 2020, keď malo začať výberové konanie na náhradu za systém S-300. To sme ešte neboli v situácii, že tento systém budeme odovzdávať. Nezačali sme však obstarávať a S-300 sme odovzdali Ukrajine. Dočasne nám síce spojenci poskytli ako náhradu systémy Patriot, ale aktuálne nemáme dostatočné ani národné ani spojenecké spôsobilosti. Celé obstarávanie sa vplyvom inflácie opäť predraží. Vítam kroky úradníckej vlády, ktorá spustila prieskum možností, ako získať systém protivzdušnej obrany. Malo by to nastať v troch fázach. Prvé dve fázy sa majú týkať krátkeho a stredného dosahu, ktoré by sme si mali zabezpečiť na národnej úrovni. Tretia fáza zahŕňa dlhý dosah a tu by sme mali hľadať európske riešenia. Slovensko sa politicky prihlásilo k iniciatíve o celoeurópskej protivzdušnej obrane, ktorú minulý rok v Prahe ohlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Neviem, ako je Slovensko zapojené do týchto rokovaní, ale Nemci sú v tom veľmi aktívni a my by sme sa k nim mali pripojiť.

Čo si myslíte o náhrade v hodnote 900 miliónov, ktorú máme dostať za odovzdané migy a 600-miliónovú dotáciu na nákup vrtuľníkov Viper? Dostaneme za migy od EÚ vôbec niečo, keď to bolo naše ad hoc rozhodnutie?

Nevieme, ako táto forma prefinancovania prebieha. V mnohých prípadoch vojenskej pomoci na Ukrajinu sú dokumenty tajné vrátane spôsobu financovania. Niečo je dar, niečo nákup od iných spojencov s tým, že tieto vojenské systémy potom presúvajú na Ukrajinu, a niečo kompenzuje EÚ z mierového nástroja. Šíria sa informácie, že letectvo nie je zakomponované do prefinancovania z Európskeho mierového nástroja, lebo spojenci sa zatiaľ nedohodli o poskytovaní vzdušných síl Ukrajine. Skôr to vyzerá, že za migy peniaze nedostaneme.

Čo sa týka finančnej kompenzácie za bojové vrtuľníky, ktoré máme dostať ako náhradu za migy, opäť je to šité horúcou ihlou. Toto rozhodnutie neschválili odborné kruhy. Zástupca náčelníka generálneho štábu to považuje za super riešenie, hoci to nikdy nefigurovalo v našich plánoch dlhodobého rozvoja obrany. Zatiaľ sme nedostali ani ponuku zo strany USA. Životný cyklus Viperov je oveľa nákladnejší ako ostatných konkurentov. Bojové vrtuľníky majú vysokú zraniteľnosť, treba vedieť, ako ich chceme integrovať do ozbrojených síl. Videli sme pri vzbure vagnerovcov v Rusku, ako s dvomi MANPADS zostrelili dva špičkové bojové vrtuľníky. Nákup viperov mi pripomína situáciu, keď nám v dome zateká strecha, netesnia okná a my si kúpime luxusné auto len preto, že je v zľave. Nezapadá to do koncepcie rozvoja ozbrojených síl...

...ktorú schválil sám Naď v 2022.

Áno. Vyplývajú z nej záväzky voči NATO, že budeme budovať ťažkú mechanizovanú brigádu a naše národné spôsobilosti.

A patrie stále nie sú doma.

Ide o ďalší veľký škandál. Mohlo ísť o jeden z úspešných príbehov preberania skúseností zo zahraničia a aktívnejšieho zapájania slovenských výrobných kapacít. Čo urobili Poliaci s Rosomakom (licencia od Patrie), sme mohli urobiť my s Patriou prostredníctvom Vydry.

Tento nákup však zastavil ešte Smer na čele s Petrom Pellegrinim ako premiérom.

Áno, bolo to pozastavené, lebo Peter Pellegrini nechcel urobiť politické rozhodnutie ku koncu vládnutia. Odovzdal to na rozhodnutie ďalšej vláde. To sa stalo aj s 3D radarmi, ktoré boli pripravené, ale Naď oba projekty zrušil. Začal nanovo výberové konania, v prípade radarov vybral tie isté za tú istú cenu. Akurát sme zbytočne stratili jeden rok. Našťastie bola deflácia, takže cena ostala zachovaná.

V prípade vozidla Vydra bol projekt zrušený, výrobu sme odovzdali do rúk Fínov a Patria sa tak ihneď predražila o 600-tisíc za kus. Naď nás kritizoval, že ideme kupovať Vydry za štyri milióny za kus, pritom on ich chcel v opozícii nakupovať za 2,5 milióna a nakoniec ich kupuje za 4,6 milióna.

A za šesť miliónov pri systémovej cene.

Presne. Celý systém je nekoncepčný a politizuje sa. Skôr sa strážia záujmy zahraničných výrobcov než domáceho biznisu. Je takmer isté, že žiaden z modernizačných programov, ktoré Naď začal, nenaplní cieľ 40-percentnej účasti slovenských výrobcov. Táto vláda oklamala slovenský zbrojársky priemysel, keďže išla do kampane so  sľubom, že bude preferovať naše výrobné kapacity. Neudeje sa to pri patriách, pri bojových vozidlách CV-90 a podľa mňa ani pri obnove letiska Sliač.

Ste potenciálnym kandidátom Hlasu na ministra obrany?

Občania rozhodnú, či Hlas dostane dôveru zostavovať vládu. Ak sa to stane, budeme sa musieť pozerať na portfóliá, ktoré sú pre nás dôležité – najmä sociálna agenda a starostlivosť o občana. V rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky je oblasť obrany veľmi dôležitá, najmä budovanie našich obranných kapacít a spolupráca s partnermi v rámci EÚ a NATO. Máme svoju expertízu, ale rozhodne sa po voľbách. Nevylučujem to.

Kritizujete ministra Naďa ale aj Roberta Fica, ktorého ste obvinili z klamstva. Čo vám prekáža na politike Smeru?

V poslednom čase najmä to, že pravicové strany aj Smer hrubo zneužívajú zahraničnú politiku vo vnútornej politike a aj v predvolebnej kampani. Sám som bol svedkom hybridného útoku zo strany Smeru počas akademickej debaty, keď zneužili moje vyjadrenia a postavili ma do pozície nepriateľa Slovenska.

Ak je to pravda, bolo správne vzdať sa funkcie zahraničného tajomníka Hlasu?

Na tej konferencii som vyzval všetky politické strany, aby neťahali zahraničnú politiku do predvolebnej kampane, ale Smer to napriek tomu urobil. Bolo to moje gesto, aby sa strana nestala obeťou hybridných útokov. Odmietam chodiť do debát, kde sa vedie takáto „prorusko-proamerická“ schematická diskusia. Zahraničná politika malého štátu ako Slovenska má smerovať najmä na dôsledné presadzovanie našich národných záujmov, ale vždy v rámci etablovaných inštitúcií EÚ a NATO. Pritom sa musíme držať pravidla, že na európske problémy by sme mali hľadať európske riešenia. Až potom sa môžeme pozerať na všetky štyri svetové strany.

Čo také strašné spravil Smer, že ho nikto nechce akceptovať?

Momentálne útočí na spojencov a ide proti jednodným pozíciám EÚ a NATO, robí skôr negativistickú politiku voči týmto inštitúciám než by prinášal konkrétne riešenia. Ak Robert Fico nazval nemeckú armádu Wehrmacht, tak ako diplomat viem, že toto si Nemecko veľmi dlho zapamätá. V tomto je Hlas odlišný. Chceme pracovať s partnermi a riešiť otvorené otázky za zatvorenými dverami, ale pri dôslednom presadzovaní našich národnoštátnych záujmov.

Smer otvorene priznáva, že by prestal s dodávkami zbraní na Ukrajinu, ale pripúšťa, že súkromné firmy by ich mohli dodávať. Je to až taká odlišná pozícia od toho, čo chce Hlas?

Robert Fico sa vyjadril, že keby bol vo vláde, na Ukrajinu by nedodal ani náboj, takže spochybňuje aj poskytovanie munície. My zdôrazňujeme, že Ukrajina má právo brániť sa a to je možné len vojenskými prostriedkami. Prioritou na Ukrajine je obnovenie jej územnej celistvosti a suverenity. Chceli by sme skôr mier, ale ak dochádza k vojenskej pomoci, mali by sa na tom v rámci celoeurópskeho programu zúčastňovať aj slovenské zbrojovky, ktoré majú kapacity predovšetkým v oblasti munície.

Je Ficova téza až taká extrémna, keď zbrane Ukrajine nedodali ani Maďarsko a Rakúsko?

Oficiálne. Vo viacerých krajinách je celospoločenská diskusia o vojenskej podpore Ukrajiny veľmi citlivá. Rôzne krajiny to preto robia rôznym spôsobom – napríklad cez reexport alebo účasťou na európskych programoch. Naša pravicová vláda využívala situáciu na Ukrajine skôr v prospech promovania svojich straníckych záujmov ako presadzovania záujmov Slovenska. Aj preto sa pomoc na Ukrajinu u nás tak spolitizovala.

Vyvstáva otázka, s kým bude Hlas robiť svoju zahraničnú politiku. Peter Pellegrini sa vyjadril, že s Robertom Ficom by nechcel sedieť vo vláde. Znamená to, že so Smerom áno, keby tam nebol Fico?

Na ostatnom sneme v Púchove sme vyjadrili deväť podmienok na spoluprácu a formovanie budúcej vládnej koalície, ak budeme na formovaní novej vlády účastní. Jednou z podmienok je pevné zahraničnopolitické a bezpečnostné ukotvenie v EÚ a NATO. Nebudeme spolupracovať so stranou, ktorá to spochybňuje, alebo spolupracuje so stranami, ktoré spochybňujú túto orientáciu. Vidíme, že Republika a Smer majú v tom k sebe blízko, pričom Republika navrhuje naše vystúpenie z NATO. Uvidíme, ako dopadnú voľby.

Je naozaj táto podmienka taká kategorická? Máme určité politické kontinuum a ešte rok dozadu Pellegrini nevylučoval Republiku s odôvodnením, že si počká, ako sa vyprofilujú.

Naša podmienka je silne kategorická, lebo ju odsúhlasil snem strany v Púchove. Strana, ktorá v súčasnej napätej bezpečnostnej situácii vyhlasuje, že Slovensko by malo vystúpiť z NATO, je problematická.

A čo Smer?

Uvidíme, ako sa bude Smer po voľbách správať k Republike, lebo v podmienkach máme aj to, že nebudeme spolupracovať so stranami, ktoré sa budú podieľať na antiintegračnej agende. Bol som zároveň veľmi prekvapený, keď sa nové vedenie Zväzu protifašistických bojovníkov stretlo s vedením Republiky. Tieto dva protipóly sa objímajú, čo je nepochopiteľné vzhľadom na ich diametrálne odlišný pohľad na históriu Slovenska.

Pokiaľ by Hlas zložil vládu s progresívcami, SaS a KDH, neobávate sa, že by takáto vláda bola rovnako nestabilná ako vlády Matoviča a Hegera?

Nechce sa mi vyjadrovať k tomu, čo bude po voľbách, lebo najskôr potrebujeme vidieť, ako voliči rozdajú karty. Vylúčili sme zo spolupráce OĽaNO, lebo za sebou zanechali chaos. Vylúčili sme ĽSNS a vidíme, že Republika je svojimi zahraničnopolitickými postojmi tiež neprijateľná. Budeme sa zameriavať najmä na politiku týkajúcu sa starostlivosti o občana s dôrazom na zdravotníctvo, lebo to súčasná garnitúra zanedbávala.

Peter Kmec (56) je dlhoročný diplomat, bývalý veľvyslanec SR vo Švédsku a USA, poslanec NR SR za stranu Hlas, podpredseda Výboru pre európske záležitost