Akciové indexy totiž pokračujú vo svojej rastúcej krivke. Vyzerá to dobre, môže si niekto povedať. Úplne iný obraz ale dostaneme, keď pôjdeme pod povrch týchto čísel.
Keď sa začneme vo výkonnosti jednotlivých akciových indexov vŕtať hlbšie, zistíme, že na raste sa podieľa len niekoľko titulov akcií, ktoré prudko rastú, zatiaľ čo ostatné prinajlepšom stagnujú alebo mierne klesajú. A pokiaľ stagnáciu očistíme o infláciu, reálne skôr klesajú. Celý optický rast akciových trhov ťahá teda len veľmi prudký rast zopár spoločností. Hádajte ktorých.
Asi nie je veľmi ťažké uhádnuť, že ide o spoločnosti spojené s boomom umelej inteligencie. Osobne od samého začiatku rozvoja umelej inteligencie patrím medzi jej veľkých zástancov a predpokladám, že technológiu a bežný život zmení podobne, ako ho zmenilo napríklad masové rozšírenie mobilných telefónov. Lenže spomeňte si, ako dlho to trvalo od predstavenia prvého mobilného telefónu, až kým sa stalo samozrejmosťou, že ho má každý. Akciové trhy sa však správajú, ako keby umelá inteligencia mala už tento rok násobiť zisky nielen technologických firiem. A to je, samozrejme, nebezpečná ilúzia.
Situácia, keď akciový index rastie len vďaka niekoľkým málo spoločnostiam a ostatné sa na tomto raste nepodieľajú, sa označuje ako „úzky rastový trend“. A história hovorí, že zatiaľ čo široký rastový trend má sklon vydržať dlho, pretože obyčajne zrkadlí skutočnú kondíciu širokej základne firiem, úzky rastový trend vzplanie ako papier a zhorí ako papier. Spomeňte dot.com bublinu, ktorej sa súčasná AI bublina náramne podobá. (Áno, neváham to, čo vidíme, označiť za AI bublinu.)
A teraz si vezmite do úvahy, aké čísla prichádzajú z našej i svetovej ekonomiky: český priemysel je na bode mrazu. Priemysel USA sa ochladzuje veľmi prudko: podľa posledných údajov aktivita priemyslu v USA (takzvaný index ISM) klesla na 46,0 bodu z májových 46,9 bodu, pričom hodnota pod 50 bodmi znamená kontrakciu priemyslu. To isté platí pre Nemecko. Všetky hlavné „západné“ ekonomiky v podstate zrýchľujú pokles. Alebo globálna ekonomika stále spomaľuje a už dávno sa nachádza vo fáze kontrakcie, ktorá sa navyše zrýchľuje.
Má to jeden pozitívny efekt: pôsobí to silne protiinflačne.
To však teraz neriešime – teraz sa rozprávame o ocenení aktív, najmä akcií. Investori a špekulanti sú dosť rozpoltení: časť z nich sa domnieva, že spomaľovanie tempa inflácie už čoskoro prinúti centrálne banky znížiť úrokové sadzby, čo bude pre akcie dobré. Navyše sú nadšení z fenoménu umelej inteligencie. Takže technologické akcie prikupujú, tie ostatné aspoň stále držia.
Som však presvedčená, že táto časť špekulantov sa hlboko mýli. Existujú totiž dva scenáre. V prvom scenári inflácia ďalej zostane natoľko vysoká, že centrálne banky začnú znižovať úrokové sadzby neskôr a pomalšie, než sa dnes široko predpokladá. To je pre akcie zlé. V druhom scenári inflácia síce bude klesať rýchlo, ale to je uskutočniteľné len za predpokladu, že svet sa prepadne do recesie. A potom sa zase v dôsledku recesie prepadnú firemné zisky, čo je zlé pre akcie.
Variant tretí, že inflácia zabrzdí, úrokové sadzby klesnú a zisky zostanú vysoké, technicky nie je možný, ale presne naň stavajú tí, ktorí teraz nakupujú technologické (a ďalšie) akcie.
Myslím si preto, že akciové indexy (minimálne v reálnych, o infláciu očistených číslach) na konci roka budú nižšie ako dnes. A preto sa prikláňam k názoru, že pri investíciách do akcií je potrebné sa zameriavať buď na vysoko dividendové akcie, alebo na defenzívne anticyklické, alebo úplne alternatívne, napríklad na ETF na energetické komodity, ako je napríklad plyn. Ale aj vo všetkých týchto prípadoch treba investíciu vnímať dlhodobejšie a nečakať žiadne rýchle zisky. Naopak, osobne by som sa oblúkom globálne vyhýbala bankovým či technologickým akciám.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.