Slovenské verejné financie bude v nasledujúcich rokoch potrebné skonsolidovať. Na tom sa zhodli takmer všetci odborníci naprieč názorovým spektrom, hoci na ich súčasný stav nazerajú rôzne. Dlhodobý výhľad na roky dopredu je totiž dosť negatívny.
„Podľa indikátora Rady pre rozpočtovú zodpovednosť potrebujeme trvalú konsolidáciu o viac ako 5 percent HDP, aby sme sa dostali na dlhodobo bezpečnú úroveň. Inak povedané, ak by sme chceli mať od zajtra bezpečne nastavené verejné rozpočty, potrebujeme buď ušetriť na výdavkoch, alebo zvýšiť príjmy takmer o 7 miliárd eur,“ uviedol prednedávnom Martin Šuster, ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Rezort financií na čele s úradníckym ministrom Michalom Horváthom tak začal pracovať na jednotlivých krokoch, ktorými by vláda buď ušetrila financie, alebo by získala do rozpočtu nové príjmy. Tieto opatrenia by predstavovali akési „lego kocky“, ktoré si budúca vláda môže vyskladať podľa seba.
Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) medzitým prišli s analýzou toho, aký mix takýchto konsolidačných opatrení by priniesol najmenšie straty pre slovenské hospodárstvo a trh práce.
Presnejšie povedané, Daniel Dujava, Richard Priesol a Juraj Šuchta v komentári z 10. júla s názvom Konsolidovať s rozumom zhodnotili viaceré potenciálne opatrenia a ich kombinácie, ktoré by mali do rozpočtu priliať nové financie resp. ich ušetriť a ktoré by zároveň spôsobili čo najmenšiu ujmu slovenskému HDP a príliš nezvýšili nezamestnanosť.
Ako podklad pre svoje kalkulácie použili návrhy konsolidačných opatrení a odhad ich vplyvu na štátny rozpočet, ktoré v publikácii Rozpočet 2.0 vytvorili ešte v roku 2019 terajší premiér Ľudovít Ódor (vtedajší viceguvernér NBS), ekonomický expert Progresívneho Slovenska Štefan Kišš a vtedajší šéf IFP Eduard Hagara.
Škrtanie výdavkov bude menej bolestivé
Autori komentára od začiatku súhlasia s vyjadreniami ďalších odborníkov, že s verejnými financiami treba niečo urobiť. Podľa ich odhadov by sa zadlženosť štátu pri súčasnom nastavení politík prehupla z terajších 58,7 percenta HDP na vyše 108 percent v roku 2038.
Doterajšie domáce diskusie sa však podľa analytikov zameriavali omnoho viac na samotnú „potrebu konsolidácie a jej časovanie než na jej želanú štruktúru“. Nová vláda sa však bude musieť rozhodnúť, aký mix konsolidačných opatrení použije, a ako tento mix ovplyvní nielen samotný dlh krajiny, ale aj hospodárstvo a zamestnanosť.
Príklady šetrenia štátnych financií zo zahraničia podľa nich ukazujú, že zvyšovanie rozpočtových príjmov bolí ekonomiku viac ako znižovanie výdavkov, ktoré menej tlmí ekonomickú aktivitu a vedie k dlhodobému zníženiu verejného dlhu.
„Model Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predpokladá, že jedno euro skonsolidované na príjmovej strane rozpočtu v horizonte 4 rokov tlmí ekonomickú aktivitu 3-krát viac než euro ušetrené obmedzením výdavkov,“ konštatujú autori s tým, že podobné, no o niečo miernejšie sú aj odhady Národnej banky Slovenska (NBS).
Na stole je rušenie sociálnych opatrení aj mzdy a zamestnanosť vo verejnom sektore
Tento výsledok vyplynul aj z analýzy odborníkov IFP. V scenári, ktorý by ekonomike a trhu práce ublížil najmenej a zároveň by bol dosiahnutý cieľ ozdravenia verejných financií (prorastový scenár), by 90 percent opatrení predstavovalo škrtanie a zmeny vo vládnych výdavkoch.
Ich vykalkulovaný optimálny scenár by na výdavkovej strane zahŕňal kroky, ako napríklad sústredenie výkonu samosprávy do väčších celkov, efektívne audity v štátnej správe a v najväčších štátnych podnikoch, zrušenie 13. dôchodku, skrátenie rodičovskej dávky na 2 roky, zrušenie príspevku pri narodení dieťaťa, zníženie veku nároku na prídavok na dieťa či zrušenie hypoték pre mladých.
Na strane príjmov by boli na rane najmä spotrebné dane, ktoré analytici navrhujú zvýšiť. Dotklo by sa to hlavne fajčiarov a konzumentov alkoholických či sladených nápojov.
„Prorastová konsolidácia by úspory nachádzala najmä znižovaním nákladov na chod štátu, t.j. miezd a zamestnanosti vo verejnom sektore a medzispotreby,“ píšu analytici.
Tento ideálny scenár by podľa autorov „viedol k menšiemu poklesu HDP a zamestnanosti“. V roku ukončenia konsolidácie (2027) by bol slovenský HDP (oproti pokračovaniu bez akejkoľvek snahy o konsolidáciu) nižší iba o 1,7 percenta. Zamestnanosť by sa znížila o približne 2 percentá.
„Ekonomika by benefitovala z toho, že stabilizácia verejných financií by prebehla bez zvyšovania daní a odvodov, najmä daňového a odvodového zaťaženia práce či kapitálu. To pozitívne vplýva na súkromnú zamestnanosť, čiastočne kompenzuje efekt prepúšťania vo verejnom sektore a podporuje súkromné investície,“ píšu Dujava, Priesol a Šuchta.
Analytici však jedným dychom dodávajú, že prorastovú konsolidáciu s podobnými (len o málo horšími) dopadmi na HDP a zamestnanosť je možné dosiahnuť aj s rovnakým dôrazom na príjmovú ako na výdavkovú stranu rozpočtu. „Je však dôležité vyhnúť sa zvyšovaniu zdanenia práce a znižovaniu investícií,“ konštatujú.
Slovensko by stál zlý mix opatrení státisíce pracovných miest a násobne vyšší prepad HDP
Komentár analytikov IFP porovnáva oba prorastové scenáre s plošnými opatreniami resp. s najhorším možným scenárom, ktorý by mohol nastať pri voľbe ozdravujúcej procedúry pre slovenské financie.
V scenári plošnej konsolidácie by bol k roku 2027 pokles takmer dvakrát väčší (zhruba 3 percentá HDP) a zamestnanosť by sa znížila o zhruba 4 percentá.
Nevhodne zvolený konsolidačný mix, ktorý by verejné financie ozdravoval najmä zvyšovaním zdanenia práce, by podľa analytikov viedol k 3- až 4-násobne väčšiemu prepadu ekonomickej aktivity.
„Rozdiel medzi hospodárskymi dôsledkami najviac a najmenej pro-rastovej konsolidácie predstavuje až približne 200-tisíc pracovných miest (v roku 2029, pozn. red.), resp. približne 6 percent výkonu slovenskej ekonomiky (v roku 2030, pozn. red.),“ približujú autori.
Vláda zatiaľ komunikuje skôr zvyšovanie daní a zefektívnenie ich výberu
Analytici IFP terajšej i budúcej vláde istým spôsobom predostreli, čo by mali pri zlepšovaní stavu verejných financií robiť. Zosekanie množstva významných sociálnych opatrení by však mohlo ohroziť viaceré zraniteľné skupiny – najmä dôchodcov s minimálnymi dôchodkami. Vlády by zrejme nemohli tieto transfery len tak zrušiť a aspoň ich nenahradiť adresnejšou pomocou.
Navyše by to bolo politicky nepopulárne rozhodnutie. Možno aj preto sa terajšia úradnícka vláda zameriava skôr na medzery, ktoré sú na strane príjmov do štátneho rozpočtu.
Rezort financií vidí priestor na dodatočné príjmy najmä v oblasti majetkových daní, ktorých príspevok do slovenského rozpočtu je ďaleko za priemerom krajín OECD. Hovorí sa najmä o zmene výpočtu dane z nehnuteľnosti.
Ministerstvo tiež naznačuje reformy v oblasti spotrebných daní. Priplatiť by si prostredníctvom dane z tabaku mali najmä fajčiari. A spomína sa aj neefektívnosť daňových exekúcií. Tá spôsobuje, že štátu utekajú peniaze. Procesy týkajúce sa daňových exekúcií by chcel preto rezort zmodernizovať a zefektívniť.
Pre obmedzené právomoci súčasnej vlády však zrejme k výraznejším zmenám do septembrových volieb nedôjde. Šlo by to aj proti jej samotným vyhláseniam. Už od nástupu totiž deklarovala, že konsolidačné opatrenia iba pripraví pre svojich nástupcov. Zatiaľ tak možno len špekulovať. Jedno je však zrejmé – výber bude závisieť od výhercu volieb a najmä jeho voličskej základne.