Upratovanie vo verejných financiách bude na pleciach septembrovej vlády. Hovorí sa o škrtaní výdavkov, ale aj zvyšovaní daní
Debata o zadlženosti Slovenska sa živšie rozprúdila po tom, čo úradnícka vláda prebrala ministerské stoličky. Napriek tomu, že šéfovia rezortu financií z prostredia hnutia OĽaNO dávali dôraz na vlastné úspechy, ktoré sa im pri hospodárení s verejnými peniazmi podarili (2-percentný deficit a zadlženosť pod 60 percent), z dlhodobého hľadiska to nie je vôbec ružové.
Upozornil na to prednedávnom minister financií úradníckej vlády Michal Horváth. Pred ním na to poukazovali aj ďalší slovenskí ekonómovia či samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa tohto kontrolného orgánu na historicky najhoršej úrovni. Navyše, v tomto roku sa už stihlo prijať niekoľko zákonov, ako ten o rodičovskom dôchodku, ktoré ukazovateľ pravdepodobne ešte zhoršia.
Zatiaľ to vyzerá tak, že súčasná úradnícka vláda zrejme nezíska dôveru parlamentu, čo bude znamenať, že sa na ňu budú vzťahovať najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy (povinnosť viazať 3 percentá rozpočtovaných výdavkov a tvorba vyrovnaného rozpočtu na ďalší rok). V súčasnosti sa tak kabinet Ľudovíta Ódora snaží pripraviť až dva rozpočty – jeden vyrovnaný a druhý realistický, ktorý bude takmer určite deficitný. Prijímať ho však zrejme bude až novovytvorená vládna garnitúra.
Tá bude zároveň niesť aj najväčšie bremeno. Hoci bude mať zo sankcií dlhovej brzdy výnimku na dva roky, pri súčasnom zadlžení a nastavení dlhovej brzdy, by ich tvrdé opatrenia po tomto čase aj tak zasiahli. Slovenský rozpočet preto zrejme v nasledujúcich rokoch podstúpi ozdravovaciu kúru.
Koniec koncov, uznal to aj bývalý de facto šéf financií Marcel Klimek, ktorý v utorkovom príspevku zdôraznil, že konsolidáciou verejných financií by sme sa mali zaoberať.
„Táto úloha bola, je a vždy bude permanentnou úlohou správcu štátnej pokladnice a vlády ako celku,“ napísal Klimek, ktorý tesne predtým znova upozorňoval aj na to, že ukazovatele dlhodobej udržateľnosti nie sú jediné, a podľa neho ani najdôležitejšie (berúc do úvahy iba toto kritérium, najlepšie verejné financie v EÚ by podľa neho mali štáty ako Cyprus či Grécko).
Konsolidácia na úrovni siedmich miliárd
K téme sa už dlhšie vyjadrujú aj viacerí experti a ekonómovia. Mnohí potvrdzujú, že z dlhodobého hľadiska sú na tom financie naozaj zle a budúcu vládu čaká nevďačná práca.
„Podľa indikátora Rady pre rozpočtovú zodpovednosť potrebujeme trvalú konsolidáciu o viac ako 5 percent HDP, aby sme sa dostali na dlhodobo bezpečnú úroveň. Inak povedané, ak by sme chceli mať od zajtra bezpečne nastavené verejné rozpočty, potrebujeme buď ušetriť na výdavkoch, alebo zvýšiť príjmy takmer o 7 miliárd eur,“ uviedol pre Denník E v Paneli expertov Martin Šuster, ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s dodatkom, že vláda v programe stability plánovala zhruba 4 miliardy eur vyriešiť v najbližších štyroch rokoch.
Podľa expertov bude najmä na novozvolenej vláde, ktorá bude mať mandát a zároveň niesť zodpovednosť, aby vybrala kombináciu konkrétnych nástrojov, ktoré zabezpečia, že sa dlh dostane do bezpečného pásma.
„Daňové príjmy budú tento rok okolo 24 miliárd eur, takže na ich zvýšenie o 4 miliardy by sa každá jedna daň musela zvýšiť o šestinu. (...) Alebo zdravotné a sociálne odvody by sa museli zvýšiť asi o pätinu či výdavky na školstvo a zdravotníctvo spolu znížiť o tretinu,“ objasnil Šuster.
Porátať sa bude treba s dôchodkovým systémom a plošnými výdavkami
Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), zaradil medzi hlavné problémy udržateľnosti najmä starnúcu populáciu a stagnujúcu produktivitu slovenskej ekonomiky.
Na demografickú patáliu prednedávnom poukázal aj analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik, keď skonštatoval, že pomer pracujúcich na jedného dôchodcu sa v nasledujúcich tridsiatich rokoch zmení z dnešných 3,5 na približne dvoch pracujúcich.
„Navyše pretrváva fatálna emigrácia mladých nadaných ľudí. S rýchlo starnúcou populáciou a vysokou emigráciou nie je možné udržať ani montážnu dielňu, nieto ešte dobiehať Česko či nedajbože Rakúsko. My v budúcnosti jednoducho nedokážeme vyprodukovať dosť zdrojov na udržateľné dôchodky a zdravotníctvo,“ skonštatoval Baláž.
V podobnom duchu ako ekonóm SAV sa vyjadril aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana: „Vieme, že starnutie populácie bude znamenať veľkú záťaž, na ktorú sa oplatí pripraviť preventívne, pretože ďalšie tabletky budú veľmi horké: Znižovanie dôchodkov, vysoké dane a nezamestnanosť.“
Ďurana zároveň zdôraznil, že Slovensko má vyššie príjmy v pomere k HDP ako Česko či Pobaltie, no utráca príliš veľa a neefektívne. „Problém nie je v príjmoch, naopak, slovenská ekonomika potrebuje znižovanie daní. Diskusia o majetkových daniach je len ukazovanie pávieho chvosta bez reálneho vplyvu. Problém je vo výdavkoch,“ skonštatoval analytik. Ďurana skritizoval aj vysoký počet štátnych zamestnancov a byrokraciu, prekážajú mu aj plošné sociálne transfery, pri ktorých by sa mala vláda viac zamerať na adresnosť a solidaritu.
„Máme neefektívnu rodinnú politiku, štedrý priebežný dôchodkový systém, plošné obedy zadarmo, preto dostávajú dotácie na energie všetky domácnosti. Vzhľadom na tieto nedostatky je na jednej strane vysoké daňové zaťaženie, na druhej strane nedostatok prostriedkov na veci ako pomoc núdznym či zdravotníctvo,“ doplnil.
Udržateľnosť financií je problémom aj u susedov
O demografickej otázke starnutia populácie a neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému prebieha diskusia v podstate neustále, no sú momenty, keď sa téma dostáva do popredia. Na Slovensku to však mnohí začínajú vyťahovať nielen pre zmenu vlády, ale aj pre vyhrotenú situáciu vo Francúzsku, kde sa predĺžil vek odchodu do dôchodku a horúcej debate o konsolidačnom balíčku Petra Fialu v susednej Českej republike. Ten 11. mája predstavil opatrenia zamerané na zníženie českého verejného dlhu, ako aj dôchodkovú reformu, ktorá cieli skôr na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
U našich susedov sa budú dvíhať takmer všetky priame dane. Právnické osoby odvedú štátu 21 percent namiesto doterajších 19, sprísnia sa podmienky progresívneho zdanenia, ktoré sa teraz dotkne viac ľudí (zníži sa hranica zo 4-násobku priemernej mzdy na 3-násobok, po prekročení hranice neplatí zamestnanec 15-percentnú daň, ale 23-percentnú). Takisto sa zvýšia odvody do sociálnej poisťovne o 0,6 percenta.
Česká vláda sa zároveň vydala v otázke dôchodkov podobnou cestou, k akej sa prinavrátila prednedávnom tunajšia garnitúra, keď zrušila pevný vek odchodu do dôchodku (v súčasnosti sa odvíja od strednej dĺžky života).
U našich západných susedov populácia rovnako starne, ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Tamojšia reforma cieli na to, aby sa zachovala priemerná doba poberania penzie – 21,5 roka. Od roku 2030, keď vek odchodu do dôchodku dosiahne 65 rokov, bude závisieť od strednej dĺžky života, pričom sa má aktualizovať každý rok podľa najnovších údajov, ktoré zverejňuje Český štatistický úrad.
Čo môžeme čakať na Slovensku?
Český premiér dlho sľuboval, že jeho vláda dane nezvýši. Napriek tomu teraz otočil a v debatách sa vykrúca, keďže sa podľa jeho slov „zmenili okolnosti“. Tunajší politici nič podobné ani len nesľubujú. Zároveň sa takmer všetci ekonómovia zhodujú, že opatrenia na konsolidáciu verejných financií uvidíme na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov, čo by v praxi znamenalo zvyšovanie daní po vzore našich susedov.
„Ak tri štvrtiny verejných financií tvoria mandatórne výdavky, bez zvyšovania daní to nepôjde,“ skonštatoval Baláž. Podľa Šustera sú dobrými kandidátmi na zvýšenie hlavne „majetkové dane a dane zo znečisťovania životného prostredia“. Nezavrhol však ani možnosť zvyšovania daní, ako sú DPH, daň z príjmu či zdravotné odvody. Bývalý podpredseda vlády van Mikloš si zase myslí, že vláda by mala pozmeniť „daňový mix, viac zdaňovať majetok, spotrebu a ekologickú záťaž a menej prácu a aktivitu“.
„Nemyslím si, že existuje racionálny priestor na zvyšovanie priamych daní a odvodov. Ale v zdaňovaní majetku je priestor obrovský. Najmä vo veľkých mestách, kde si horná stredná trieda vybudovala vily a nakúpila apartmány v drahých bytových komplexoch,“ doplnil svoj uhol pohľadu aj Pavol Suďa, hlavný analytik FinStat.
Na strane štátnych útrat vidia experti potenciál najmä v okresávaní plošných dotácií. „Od vlakov zadarmo cez vysoké detské prídavky bez testovania príjmov rodičov až po nové dôchodkové dávky typu rodičovský či trinásty dôchodok“, píše Šuster s dôvetkom, že by sa mali nahradiť cielenou podporou sociálne slabších skupín.
„Bájnym jednorožcom je zlepšovanie efektívnosti výberu daní, úspory v štátnej administratíve či lacnejšie verejné obstarávanie. Všetci vieme, že je tu potenciál na obrovské úspory, ale chytiť tohto jednorožca a založiť mu ohlávku si vyžaduje iné majstrovstvo,“ poznamenal ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zhrnul, že celková konsolidácia o 4 miliardy eur za štyri roky „bude bolestivá skoro pre každého z nás, každý z nás to niekde pocíti“.
Ak by sa schválila novelizácia dlhovej brzdy, tlak na novú vládu by mohol byť menší
Analytik FinStatu Suďa sa pozerá na možné kroky budúcej vlády skepticky. „Keď hľadím na témy, s ktorými jednotlivé strany prichádzajú do verejnej debaty pred septembrovými voľbami (...), tak som skeptický voči tomu, aké fiškálne škrty dokážu po voľbách presadiť. A nepôjde iba o škrty (v sociálnych programoch, v dôchodkoch, v platoch úradníkov), ale – ako ukazuje aj príklad českej pravicovej koalície – aj vo zvyšovaní daní,“ poznamenal Pavol Suďa.
Navyše, o menší tlak na novú vládu v otázke očisťovania verejných financií by sa mohla postarať novela dlhovej brzdy, o ktorej sa od začiatku roka vo veľkom diskutuje. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, určujúci limity na verejný dlh SR a sankcie za ich nedodržanie, potrebuje podľa viacerých odborníkov zmeny, aby sa zohľadnili súčasné podmienky. Podľa nedávneho vyjadrenia ministra financií sa má návrh novely uberať smerom zmeny súčasného nastavenia sankcií.
„Je to istým spôsobom prirodzené, že keď máme nejaký dlhodobý rámec na niektorú oblasť verejnej politiky, menia sa časy, menia sa okolnosti, z času na čas je dobré si vyhodnotiť, či je ten systém dobre nastavený,“ vyhlásil minister Horváth. Podľa jeho názoru by sa mohol napríklad preformulovať aj hlavný ukazovateľ, na ktorý sa dlhová brzda sústreďuje – z hrubého na čistý verejný dlh.