Je veru k čomu blahoželať, pretože Milan, tradičný sólista všetkých novinárskych akcií a „spevák s modrým hlasom“ (mnohí rozhlasáci totiž často vnímajú ľudské hlasy farebne) prežil v súkromnom i profesionálnom živote všetkého naozaj vrchovato.
Milan Desiatnik, rodák zo Zemplínskeho Hradišťa, kde uzrel svetlo sveta 15. júla 1943, bol polosirotou (otec mu padol v II. svetovej vojne), a tak už v útlom veku spoznal na vlastnej koži význam slov skromnosť, vďačnosť, pokora a úcta. Predovšetkým však pevná viera, ktorou sa nikdy netajil – dokonca ani v časoch, keď ju iní z obáv o svoju existenciu, skrývali. Každý, kto osobne pozná „najdlhšie úradujúceho“ predsedu košickej novinárskej organizácie, vám potvrdí, že práve tieto vlastnosti zostali jeho trvalou mentálnou výbavou až po dnešné dni. Milanovi napriek mnohému prežitému našťastie zostala aj takpovediac slnečná, priateľská povaha a ochota pomôcť.
Životnú i profesionálnu cestu M. Desiatnika lemovali turbulentné roky. V roku 1968 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove a hoci aj košickou Hlavnou (vtedy Leninovou) ulicou namiesto korzujúcich ľudí mašírovali tanky, Milan mal spolu s kolegami novinármi (I. Fecko, M. Křížek, O. Antal a ďalší) toľko guráže, že v januári 1969 založili lokálno-regionálny denník pod názvom Večer. Košice sa tak po Prahe, Bratislave a Brne stali ďalším československým mestom, ktorých obyvatelia mohli každý deň čítať svoj večerník. Košičania im smelý nápad oplácali trvalou priazňou – už v prvý deň sa muselo na základe záujmu čitateľov k pôvodným 25 tisícom výtlačkov dotlačiť ďalších 5 tisíc kusov. A tak odvážny počin našich kolegov už zostane natrvalo zapísaný v análoch slovenskej žurnalistiky.
