„Od tej doby, čo som na svete, sa svet rúti do záhuby,“ poznamenal nemecký novinár Peter Felixberger v roku 2019 na adresu klimatického protestu. Šesťdesiattriročný novinár tým nezhadzuje starostlivosť o životné prostredie, len si všíma mieru, s akou sa klimatický aktivizmus prepojil s apokalyptickými víziami.
Aktivisti sa pritom odvolávajú na vedu, čo nemusí byť korektné. Citovaní vedci sa s nimi napríklad zhodujú v opise situácie, menej v interpretácii vedeckých výsledkov a ešte menej v otázkach nápravy.
Príkladom je svetovo uznávaný klimatický fyzik Thomas Stocker, predseda Oeschgerovho centra pre výskum zmeny klímy a spoluautor niekoľkých štúdií publikovaných v rámci Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. V rozhovore pre Die Zeit vyjadril koncom roku 2022 rozpaky nad tým, ako aktivisti aj novinári inscenujú takzvané tipping points, teda body zlomu, ktorých prekročenie bude mať fatálne následky. Stocker hovorí, že existujú vedecké štúdie, ktoré potvrdzujú existenciu týchto bodov zlomu, je však sporné, kde sa presne nachádzajú. A prirodzene nemožno jednoznačne povedať, čo sa po ich dosiahnutí stane.