A teraz si asi hovoríte, čo je na tom kuriózne. Veď predsa cieľom akciových spoločností by logicky malo byť dosahovať zisk. A keď ešte navyše ide o finančnú inštitúciu, každý si určite praje, aby banky boli bezpečné pre vklady, a teda v zisku. Tak teda kuriózne na tejto správe je, akým spôsobom si Société Générale k zisku pomohla. Kladný hospodársky výsledok totiž dosiahla najmä vďaka nižším rezervám na stratové úvery.
Pokiaľ vám ešte stále nič netrklo, vedzte, že nedávno boli zverejnené pravidelné výsledky takzvaných stress testov bánk. Tieto stress testy vykonáva Európsky bankový úrad (EBA) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) každé dva roky a ide o test, pri ktorom sa simuluje, ako by sa tej ktorej európskej banke darilo v prípade zhoršenia ekonomického prostredia. Ide najmä o zistenie, či by v prípade nečakaného pohybu úrokových sadzieb alebo pri poklese trhových cien aktív v bilancii banky táto ustanovizeň spĺňala predpísané limity pre takzvanú kapitálovú primeranosť. Teda na krytie rizík vlastným kapitálom.
A na to sú potrebné dva dodatky. Po prvé, spôsob, akým sa stanovuje kapitálová primeranosť bánk, je v podstate smiešny. Všetky aktíva v bilancii banky, od poskytnutých úverov po nakúpené štátne dlhopisy či akcie, sa viažu oficiálne pridelenou rizikovou váhou. A napríklad štátne dlhopisy sú považované za bezrizikové, teda majú rizikovú váhu nula. Teda nie je nutné z pohľadu regulátora ich kryť žiadnym vlastným kapitálom. Hovoríme tu o štátnych dlhopisoch európskych vlád, teda napríklad aj gréckej vlády. A Grécko, ako vieme, v nedávnej minulosti defaultovalo. Jeho dlhopisy teda rozhodne nie sú bezrizikové. Naopak, sú veľmi rizikové. Regulátor však voči nim nepožaduje žiadne kapitálové krytie.
A po druhé stress testy sa tradične vykonávajú tak, že „rizikové scenáre“ sú stanovované veľmi slabučko. Ako dvakrát vylúhované čajové vrecúško. V podstate sa u nich vôbec nepočíta so skutočne prudkým zhoršením ekonomického prostredia, tak ako k nemu došlo napríklad v roku 2008, prípadne so systémovým rizikom, keď jedna banka robí rum na druhú banku a vyberá zo svojej kolegyne kapitál, pričom takýto náhly pokles likvidity sa začne dominovo šíriť naprieč celým medzibankovým trhom.
V týchto veľmi poddimenzovaných stress testoch, ktoré máločo pre svoju mäkkosť odhalia, vyšli rôzne peňažné ústavy rôzne, ale minimálne dve banky sa vymykajú. Totiž Deutsche Bank, najväčšia nemecká banka, a Société Générale. Niežeby obe banky testami vôbec neprešli, boli aj väčší hriešnici, ako napríklad DZ Bank AG Deutsche Zentral-Genossenschaftsbank alebo Norddeutsche Landesbank, ale to sú menšie finančné domy.
Ale Deutsche Bank, ale aj Société Générale dopadli značne podpriemerne. To je vzhľadom na ich veľkosť obzvlášť znepokojujúce. A navyše sa ešte dozvieme, že banka, ktorá má zjavné problémy s dostatkom kapitálu, dosiahla nečakane zisk cez nižšie kapitálové rezervy.
Akcioví analytici teda veselo oslavujú dobré účtovné výsledky banky. Sporitelia a všeobecne daňoví poplatníci by, naopak, mali zbystriť, pretože celú záležitosť možno interpretovať tak, že banka neprimerane riskuje a dosahuje zisk na úkor bezpečnosti. A tá nevychádza veľmi dobre ani podľa veľmi miernych merítok európskych autorít. V tomto rozpore je vo všeobecnosti možné hľadať pochopenie aj pre nedávny rast akciových trhov.
Len na okraj: veľmi dobre všeobecne v testoch dopadli poľské a škandinávske bankové domy. Teda banky krajín neplatiacich eurom. České a slovenské banky sa na testoch nezúčastnili.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie