Európske banky neprimerane riskujú

A teraz si asi hovoríte, čo je na tom kuriózne. Veď predsa cieľom akciových spoločností by logicky malo byť dosahovať zisk. A keď ešte navyše ide o finančnú inštitúciu, každý si určite praje, aby banky boli bezpečné pre vklady, a teda v zisku. Tak teda kuriózne na tejto správe je, akým spôsobom si Société Générale k zisku pomohla. Kladný hospodársky výsledok totiž dosiahla najmä vďaka nižším rezervám na stratové úvery.

Pokiaľ vám ešte stále nič netrklo, vedzte, že nedávno boli zverejnené pravidelné výsledky takzvaných stress testov bánk. Tieto stress testy vykonáva Európsky bankový úrad (EBA) v spolupráci s Európskou centrálnou bankou (ECB) každé dva roky a ide o test, pri ktorom sa simuluje, ako by sa tej ktorej európskej banke darilo v prípade zhoršenia ekonomického prostredia. Ide najmä o zistenie, či by v prípade nečakaného pohybu úrokových sadzieb alebo pri poklese trhových cien aktív v bilancii banky táto ustanovizeň spĺňala predpísané limity pre takzvanú kapitálovú primeranosť. Teda na krytie rizík vlastným kapitálom.

A na to sú potrebné dva dodatky. Po prvé, spôsob, akým sa stanovuje kapitálová primeranosť bánk, je v podstate smiešny. Všetky aktíva v bilancii banky, od poskytnutých úverov po nakúpené štátne dlhopisy či akcie, sa viažu oficiálne pridelenou rizikovou váhou. A napríklad štátne dlhopisy sú považované za bezrizikové, teda majú rizikovú váhu nula. Teda nie je nutné z pohľadu regulátora ich kryť žiadnym vlastným kapitálom. Hovoríme tu o štátnych dlhopisoch európskych vlád, teda napríklad aj gréckej vlády. A Grécko, ako vieme, v nedávnej minulosti defaultovalo. Jeho dlhopisy teda rozhodne nie sú bezrizikové. Naopak, sú veľmi rizikové. Regulátor však voči nim nepožaduje žiadne kapitálové krytie.