Mráz prichádza z Číny

Toto si čínski súdruhovia zarámovať nedajú. Vsádzali totiž na to, že po opustení tri roky trvajúcich koronavírusových reštrikcií čínska ekonomika dupne na plyn. Lenže to čiastočne platilo len v úvode tohto roku, a to ešte vďaka pomoci nízkej porovnávacej základne. Teraz narastajú obavy, aby Čína nevstúpila do éry nulového alebo záporného cenového rastu, ktorý by viedol k odkladaniu spotreby Číňanov a prepúšťaniu z čínskych firiem. A že také príklady nepoznáme? Ale áno – a aj z Ázie. V takom Japonsku spotrebiteľské ceny a mzdy stagnovali po celú generáciu a presne z týchto dôvodov sa tam hovorí o „stratených desaťročiach“.

Medzi nami, ani tu nemám úplne „mainstreamový“ názor, ale mám názor korešpondujúci s pohľadom klasickej, respektíve rakúskej, respektíve monetaristickej ekonómie: že deflácia neprekáža a je úplne normálna aj zdravá, pokiaľ je spôsobená rastom produktivity. Čo však prekáža, a to pripúšťam aj ja, je deflácia spôsobená rýchlym, živelným, nekontrolovateľným zmršťovaním peňažnej zásoby, cez ktorú vysychá likvidita v bankách a ktorú spôsobila centrálna banka tým, že prepískla svoj boj proti inflácii. A zdá sa, že to je presne tento prípad. Je to prípad, ktorý končí v lepšom prípade recesiou.