Toto si čínski súdruhovia zarámovať nedajú. Vsádzali totiž na to, že po opustení tri roky trvajúcich koronavírusových reštrikcií čínska ekonomika dupne na plyn. Lenže to čiastočne platilo len v úvode tohto roku, a to ešte vďaka pomoci nízkej porovnávacej základne. Teraz narastajú obavy, aby Čína nevstúpila do éry nulového alebo záporného cenového rastu, ktorý by viedol k odkladaniu spotreby Číňanov a prepúšťaniu z čínskych firiem. A že také príklady nepoznáme? Ale áno – a aj z Ázie. V takom Japonsku spotrebiteľské ceny a mzdy stagnovali po celú generáciu a presne z týchto dôvodov sa tam hovorí o „stratených desaťročiach“.
Medzi nami, ani tu nemám úplne „mainstreamový“ názor, ale mám názor korešpondujúci s pohľadom klasickej, respektíve rakúskej, respektíve monetaristickej ekonómie: že deflácia neprekáža a je úplne normálna aj zdravá, pokiaľ je spôsobená rastom produktivity. Čo však prekáža, a to pripúšťam aj ja, je deflácia spôsobená rýchlym, živelným, nekontrolovateľným zmršťovaním peňažnej zásoby, cez ktorú vysychá likvidita v bankách a ktorú spôsobila centrálna banka tým, že prepískla svoj boj proti inflácii. A zdá sa, že to je presne tento prípad. Je to prípad, ktorý končí v lepšom prípade recesiou.
Čínsky rast v posledných rokoch bol hlavným ťahúňom rastu globálnej ekonomiky. Nervozita z posledného vývoja v Číne preto nekončí pri čínskych hraniciach. Čína je prvou ekonomikou skupiny G20, ktorá hlási medziročný pokles spotrebiteľských cien od posledného záporného údaja od augusta roku 2021, keď defláciu hlásilo Japonsko. V Číne ani množstvo opatrení na podporu ekonomiky z poslednej doby nedokázalo podporiť aktivitu – ale to prekvapí len zarytého podporovateľa štátnych intervencií. V posledných týždňoch čínski politici oznámili potrebné opatrenia na podporu predaja automobilov a spotrebičov a niektoré mestá zmiernili obmedzenia predaja nehnuteľností. Čakám preto, že čínska vláda a centrálna banka prídu so silnejším kalibrom podpory a zalejú ekonomiku peniazmi. Čo je presne to najhoršie, čo Čína môže urobiť: od steny k stene, ekonomiku hrubo vychyľovať z rovnováhy.
Problém sa totiž neskrýva v nedostatku podporných opatrení (ako si najskôr čínski súdruhovia budú myslieť), ale v rade nerovnováh naprieč čínskou ekonomikou. Na prvý pohľad každý vidí prehriaty realitný trh. Konkrétne v mnohých čínskych mestách došlo k nafúknutiu bubliny pri cenách nehnuteľností. (Došlo k tomu nenápadne a klasicky cez nezmyselné zníženie úrokových sadzieb centrálnej banky a tlač peňazí.) A pretože boli investície na realitnom trhu tlačené za pomoci masívnych investícií a pôžičiek, viedlo to v Číne k skokovému nárastu verejného i súkromného dlhu. To robí čínsku ekonomiku ešte zraniteľnejšou. Ako z toho von? Zložito. Teda – vlastne jednoducho, recept by znel pustiť do Číny viac trhu a centrálna banka by si mala sadnúť na ruky a hlavne nič nerobiť. Avšak pre súdruhov je ťažké vydržať nič nerobiť.
