REPORTÁŽ Prešovský poľnohospodár: „Takúto neskorú žatvu si nepamätám“

Čulý pracovný ruch je v tomto čase na Agrofarme – K v Medzanoch pri Prešove. Po niekoľkých slnečných dňoch pôda vyschla a tak sa jej majiteľ mohol pustiť do kosby obilia. Suchosť je jednou z podmienok zberu pšenice. Na 360 hektároch pôdy má Peter Kijovský posadenú pšenicu ozimnú, jačmeň krmný a sladovnícky, hrach a na malej výmere aj zemiaky.

Zvyšok sú krmoviny pre hovädzí dobytok, trvalo trávne porasty, kukurica na siláž či lucerna. Na svojej agrofarme chová tiež 220 kusov hovädzieho dobytka, z toho sto kráv plemena slovenské strakaté, šľachtiteľský chov. P. Kijovský sa už štyri roky drží na prvom mieste na Slovensku v chove tohto typu dobytka. Ročne vyrobí milión litrov mlieka, ktoré dodáva do Sabinovskej mliekarne.

Pracujú 12 hodín denne

Ku poľnohospodárstvu sa dostal ešte ako dieťa, keďže jeho otec túto prácu započal. Priúčal sa a po odchode otca do dôchodku v roku 2015 prebral vedenie. Agrofarma – K je na trhu už 30 rokov a poľnohospodár tvrdí, že by to nemenil.

„Táto robota má svoje čaro – nie je totožný nieže rok s rokom, ale ani deň s dňom a to je to čarovné. Zároveň je človek v pohybe a na vzduchu, neviem si predstaviť prácu v uzatvorenej miestnosti na osem hodín. Pracujeme síce 12 hodín, ale všetko má svoje výhody,“ vraví.

Úrody je dosť, z dôvodu vysokého dovozu však prepadá jej cena

Agrofarma – K je, okrem mlieka, dodávateľom sladovníckeho jačmeňa pre jedného z najväčších výrobcov piva na Slovensku – Pivovaru vo Veľkom Šariši. V spolku poľnohospodárov sa vždy dohodnú, kto akú odrodu z objednávky bude pestovať. Ak sa úroda vydarí, plynú pestovateľom zo zmluvy výhody. Ak nie, majú problém. P. Kijovský tvrdí, že ovplyvniť vie 40 percent úrody, čo predstavuje výber odrody, plodiny, hnojenie a ošetrenie. Zvyšných 60 percent je o šťastí.

Tento rok je úroda čo sa týka výnosov mierne nadpriemerná. Nie je však problém s množstvom úrody ako s jej speňažovaním. „Od minulého roka prepadli ceny veľmi, dôvodom je, že sú nadúrody repky alebo obilnín, je tu veľa dovozu a veľa urobilo aj ukrajinské obilie, pre ktoré sme mali byť iba transportnou krajinou, ale skončili sme ako konečná krajina. Pre porovnanie, v minulom roku by sme predali tonu za 200 až 300 eur, teraz sme niekde okolo 150 eur za tonu,“ zhodnotil.

Na jedno pole musí ísť každý rok iná plodina

Agrofarma v Medzanoch pestuje plodiny na pozemkoch prevažne od známych vlastníkov, ktoré majú v prenájme. Časť pozemkov je tiež štátnych alebo pozemky cirkvi. P. Kijovský má približne 350 zmlúv, ktorých administratívu vykonáva v období dažďa. Už teraz vie, čo budú sadiť na nasledujúcu sezónu.

„Hneď po žatve už začíname so siatím ďateliny a medziplodín. Kto sadí repku už ju potrebuje siať teraz. V septembri už sejeme pšenicu ozimnú. Čiže už dnes musím byť pripravený na to, koľko potrebujem ton osiva, hnojiva, zladiť predplodiny, ktoré tam boli, zladiť to s legislatívou, pretože nie všetky plodiny všade môžu ísť, sú tam rôzne obmedzenia,“ vysvetľuje a dodáva, že dvakrát po sebe tá istá plodina nemôže ísť na jedno pole.

„Tam, kde je pšenica teraz, nemôže byť budúci rok opäť. Keď je na tom istom mieste jedna plodina, je intenzívnejší výskyt škodcov a burín, čo môže mať za následok zníženie úrody. Zároveň zmena plodín má význam pre pôdu, pretože každá rastlina má iný koreňový systém, potrebuje iný druh výživy. Sú také, ktoré viažu dusík, pôdu obohatia, iné sú náročnejšie na pestovanie, napríklad slnečnica, repka, kukurica…“ V minulom roku o tomto čase mali už po žatve. Tento rok im termín predĺžili búrky a lejaky. „Nepamätám, žeby takto neskoro bola žatva. My už aspoň žneme, ale pri Trebišove majú polia rovné, voda stojí a preto s vymlátením ešte neskončili. Nám voda z kopcov už aspoň stiekla,“ prezradil farmár. Sezónu poľnohospodári končia na prelome septembra a októbra, v zime majú teda viac času na oddych. Pôda vtedy oddychuje a čaká.

Kombajnista presedí v stroji celý deň osamote. Kabína kombajnu pripomína kabínu pilota lietadla

Na farme strávil celý včerajší deň až do večera kombajnista Dominik Blaščák. Túto robotu robí už štrnásť rokov a vraví, že najdôležitejšie je, aby ju takýto človek mal rád a mal k nej vzťah. V klimatizovanej kabíne presedí celý deň, no neprekáža mu to. Má v nej rádio, tlačidlá a ovládače pripomínajúce leteckú techniku. Jeden takýto stroj váži 20 ton a stojí približne 250-tisíc eur.

„Človek to musí vedieť ovládať. Keď ho dobre nastaví, nie je potrebná vysoká údržba. Denne miniem na jedno 40 hektárové pole približne 500 litrov nafty, no príjmy rozhodne prekonajú tieto výdavky,“ vraví D. Blaščák. Ten chodieva kosiť rôzne polia, od Nitry po východ. Kombajn sa presúva po dedinských cestách, naposledy mu cesta z Prešova do Nitry trvala 17 hodín, keďže kombajny môžu ísť maximálnou povolenou rýchlosťou 35 km/h. Pri svojej práci sa stretol aj s negatívami a to najmä mŕtvymi srnami v poli. „Tento rok som narazil už na sedem mŕtvych sŕn, jedna mi skočila do stroja priamo pred očami,“ dodal D. Blaščák, ktorého teší fakt, že za celú jeho kariéru nedošlo k žiadnym zraneniam na ľudských životoch.

Poľnohospodára odsúdia za neporiadok, prípadne zápach. Vidia iba výsledný produkt v obchode.

Farmára Petra na tejto práci mrzí prístup ľudí, ktorí nemajú trpezlivosť s pestovateľskými procesmi. Často sa hnevajú, že nechávajú na cestách blato, kúsky sena, prípadne ich hnevá zápach hnojiva. Bezpečne sa nesprávajú ani na cestách pri preprave kombajnov, kedy ich nebezpečne obiehajú. „Ľudia by chceli, aby sa pracovalo a fungovalo poľnohospodárstvo, ale nechcú, aby sme špinili. Výstavba sa tlačí blízko polí, je tam vysoká prašnosť. Chýba spoločenská tolerancia, žiadostivosť, že nás potrebujú. Ľudia vidia v obchode produkt, ale nevidia, čo je za jeho výrobou. Poľnohospodári nie sú žiadaní, potrební,“ vyslovuje pocit z dnešnej spoločnosti Peter.