Objavil jaskyňu, neskôr sa v nej skrýval ako partizán

Namiesto jaskyniara vojak a partizán

Jaskyniarsku prácu Emila Cambera prerušil v roku 1940 povolávací rozkaz na výkon základnej vojenskej služby. O rok neskôr už bojoval ako vojak Slovenského štátu na východnom fronte. Dostal sa až na polostrov Krym, kde sa zranil a vrátil sa domov – do rodnej Liskovej.

Do SNP sa zapojil ako príslušník Prvej československej armády na Slovensku s úlohou strážiť prechod medzi Dolným Kubínom a Valaskou Dubovou. Po výbuchu muničného skladu na Kramáriskách sa zúčastnil rozviedky v Ružomberku a následných bojov s Nemcami neďaleko Likavky.

V jaskyni bol spočiatku sám, neskôr sa pridali aj ďalší

Podľa Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok sa po potlačení SNP Camber znovu vracia do Liskovskej jaskyne, nie však ako jaskyniar, ale ako partizán. V jaskyni našiel chodbu s dvoma otvormi, ktorá mu slúžila ako úkryt aj opevnené stanovište zároveň. Vyzbrojil sa guľometom a zásoby či muníciu získaval z rozprášeného skladu na Kramáriskách neďaleko Likavského hradu. „Keď Nemci prišli do Liskovej alebo Martinčeka a rozšírila sa správa, že ‚Nemci berú chlapov‘ niekedy som v jaskyni stretával 30 až 40 mužov, ktorí sa tu ukryli. Boli tu len prechodne, a keď Nemci znova brali chlapov na nútené práce, prišli sem znova,“ dodal Camber.

Zásobovali sa hlavne z vlastných zdrojov – potraviny kupovali v Martinčeku alebo ich doniesli chlapi, ktorí sa prišli ukryť do jaskyne. „Nemci a hlavne udavači o tom vedeli, no nikdy sa do útrob jaskyne neodvážili,“ spomínal Camber. Udalosti nabrali dramatický spád až po udaní istého nemeckého občana z Liskovej, člena Hlinkovej gardy. „Vtedy prišla nemecká hliadka za starostom Šrobárom, nech vydá dvoch občanov, ktorí sa vyznajú v jaskyni. Vybral Piecku a Guleja. Keďže poznali dobre jaskyňu, vopred ich upozornil, aby Nemcov neviedli na miesta, kde sú partizáni. Nemcov vybrali šestnásť. Boli dobre ozbrojení. Poslední dvaja mali ‚protitankové päste‘. Prvý ich viedol môj kamarát Gulej, pričom posledného držali môjho bratranca Piecku, aby sme nestrieľali. My sme ich našťastie včas zbadali a schovali sme sa do úkrytov a komínov. Boli sme odhodlaní sa brániť, keby došlo k najhoršiemu.“ Gulej ich zámerne vodil po chodbách, kde sa museli plaziť, aby sa zablatili. „My sme sa zatiaľ premiestnili do nášho úkrytu, kde sme spávali a prístupovú cestu sme zavalili. Keď prišli pod naše stanovište, počuli sme ako Gulej odpovedal na otázku: „Kam tá chodba vedie?“. Odpovedal, že tam nič nie je, len slepá chodba. Potom Nemci vyšli z jaskyne druhým východom. Pred jaskyňou a spoza humien sa pozerala väčšina dedinčanov či niekoho vyvedú. Nakoniec z množstva ľudí ktorí sa tu uchýlili, nenašli ani jedného.“

Ťažké časy

„Na WC sme vychádzali z jaskyne von, hlavne po zotmení a ak hrozilo nebezpečie, museli sme použiť aj odľahlé priestory jaskyne. Vodu sme nosili v demižónoch z jazierok v jaskyni, ktorá bola čistá a dala sa piť,“ opisuje život v jaskyni Camber. Jaskyňa podľa jeho slov často slúžila ako prechodný úkryt pre partizánov, ktorí sa skrývali v neďalekých horách. Takto ukrytí partizáni podnikali odtiaľto prepady nemeckých zásobovacích a prieskumných oddielov, ničili prístupové komunikácie a železničnú trať.

Keď sa začal približovať front z východu, pre obyvateľov Liskovej nastali ťažké chvíle. Narýchlo ustupujúci Nemci nahnali pod hrozbou trestu smrti nahnali pred jaskyňu veľa civilistov, ktorí im kopali opevnenia a zákopy v dĺžke asi 800 metrov. Práce na zákopoch trvali asi mesiac a vtedy sa nemohli vo dne nikam pohnúť. „Na vlastné oči som videl, že pri kopaní zákopov a guľometného hniezda sa vykopalo viacero celých hlinených nádob čí hrncov ktoré dedinčania porozbíjali lopatami,“ spomína Camber.

Nemci ustupovali tak rýchlo, že zákopy ani nevyužili. Front pri L. Mikuláši sa prelomil. Ráno piateho apríla 1945 bola Lisková oslobodená.

Hrdinovia boli potrestaní

V roku 1949 bol Emil Camber obvinený a odsúdený na základe bližšie nešpecifikovaného udania a internovaný vo väzeniach a pracovných táboroch Jáchymov a Lešnica. No to je už iný príbeh. „Veľa ľudí z odboja vrátane mňa sa dostalo v rokoch 1948 až 1953 do väzenia. Ich hrdinské činy tak zostali paradoxne nedocenené…“ dodal Camber. V prieskume jaskyne pokračoval až do svojej smrti.

Vždy sa čudoval a smial jaskyniarom, ktorí sa k nemu vracali z jaskyne podobní čertom, že on veru z jaskyne nikdy taký špinavý neprišiel. Emil Camber zomrel vo veku 86 rokov, no spomínajú na neho nie len jeho príbuzní a priatelia, ale aj jaskyniari pôsobiaci v jemu najbližšej lokalite – Liskovskej jaskyni.

Dôkazy o využívaní jaskýň nájdete aj v krasovej expozícii Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.