Ako to dopadá, keď štát vyhlási boj za hospodársky rast a podporu ekonomiky? Vždy zle. Najlepšie sa vždy darí ekonomikám, ktorým štát neubližuje svojou pomocou. Vidieť to síce na každej ekonomike, ktorá mala tú smolu, že jej štát začal pomáhať, či skôr „pomáhať“, ale hádam najkrajším, učebnicovým príkladom je Čína.
Mnoho desaťročí skvele naštartovaná čínska ekonomika mala tú smolu, že – najmä pre rastúcu štatistickú základňu – sa jej už nedarilo dosahovať taký vysoký rast HDP, aký si čínska komunistická strana priala, takže výkladná skriňa nevyzerala tak skvelo, ako by súdruhovia chceli – a preto štát začal čínskej ekonomike pomáhať. A to bol ten kameň úrazu.
Číňania preto výrazne znížili úrokové sadzby a vláda sa zaručila za dlhy niektorých realitných developerských spoločností. Stalo sa, čo sa stať muselo – developeri začali stavať ako o život, hoci nebol príliš zodpovedajúci dopyt. V Číne tak dnes stoja celé obrovské mestá duchov. Došlo k tomu, čomu sa v klasickej ekonómii hovorí vytvorenie monetárnej ilúzie a následných chybných investícií.