O probléme informoval na zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ) koncom júna primátor Martin Pliešovský. „Odpadla tam obrovská časť kamenného mosta a bola tam osadená značka, podľa ktorej cezeň môžu jazdiť len autá do 3,5 tony hmotnosti,“ ozrejmil primátor.
Ako dodal, mesto dostalo sťažnosť od firmy, ktorá z mesta vyváža komunálny odpad a jej nákladné autá využívali aj tento most, že jeho konštrukcia už zrejme dlho nevydrží. Z tohto dôvodu musela samospráva presunúť 1 100-litrové kontajnery na plasty a papier spoza mosta dopredu k štátnej ceste, aby smetiarske auto cez most nemuselo jazdiť.
Primátor zároveň uviedol, že podľa statika by si odstránenie tejto poruchy vyžiadalo náklady okolo 150 000 až 200 000 eur, čo by pre mesto nebola zanedbateľná čiastka. „Máme už aj nejaké návrhy, ak by došlo ku krízovej situácii, že by sme tam umiestnili pontón, alebo také čosi,“ avizoval Pliešovský.
Situácia sa nezmenila
Ako primátor potvrdil pre Banskobystrický Štandard, situácia s mostom je teraz v septembri stále rovnaká. Na most platí zákaz vjazdu nákladných vozidiel a samospráva zvažuje, ako ho opraviť.
„Neviem zatiaľ, ako to budeme riešiť. Konštrukciu, ktorá je nad kamennou klenbou, potrebujeme o čosi oprieť, dať tam nejaký nosník,“ načrtol primátor s tým, že samospráva spomínaný problém potrebuje odstrániť, pretože komplikuje život obyvateľom domov na druhej strane rieky Klenovská Rimava.
Nejde však o jediný most v zlom stave v Hnúšti. Podľa Pliešovského má ďalší most smerom na Tisovec poškodené nosníky a samospráva rieši aj nevyhovujúci stav mosta v miestnej časti Hačava.
Pochádzajú z 19. storočia
V Hnúšti-Maši sa nachádzajú hneď dva kamenné jednoklenbové mosty. Hoci sú ľudovo nazývané „turecké“, čo by ich vznik datovalo až do 16. či 17. storočia, v skutočnosti sú určite oveľa mladšie.
Jednoznačne to dokazuje prvé vojenské mapovanie Uhorska z rokov 1769 až 1784, kde tieto mosty nie sú zaznačené. Je vylúčené, aby také vojensky dôležité objekty, ako sú kamenné mosty, boli z neho vynechané.
S najväčšou pravdepodobnosťou boli postavené až v 19. storočí v súvislosti s rozmachom ťažby a spracovania železnej rudy pri Hnúšti. Priamo v Maši bola totiž železiareň a mosty preklenuli rieku Klenovská Rimava, ktorá tiekla priamo v jej blízkosti.
Prvý z mostov má šťastnejší osud a vďaka iniciatíve miestneho občianskeho združenia Horná Rimava bol v uplynulých rokoch v niekoľkých etapách kompletne zrekonštruovaný a vznikla pri ňom oddychová zóna.
Tento druhý most to však mal ťažšie. Celé obdobie existencie bol intenzívnejšie využívaný, pretože sa nachádzal priamo oproti železiarni, ktorú v 20. storočí nahradil drevospracujúci podnik. Desaťročia teda po ňom jazdili povozy s nákladmi a neskôr nákladné autá. Niekedy v časoch socializmu bol prekrytý oceľovou nosnou konštrukciou s výdrevou, ktorá ho mala spevniť a odľahčiť zaťaženie kamennej klenby.
Zaujímavosťou je, že na klenbe mosta, necelý meter nad hladinou rieky, sa zachovala tabuľa vytvorená z betónu. Vtedajší robotníci na ňu napísali, že 19. júla 1940 bol most druhýkrát opravený.
