Povinné tréningy správneho myslenia majú potenciál extrémne komplikovať medziľudské vzťahy 

Čo sa stane, keď absolventi súčasných politicky korektných univerzít odídu z kampusov do korporátneho sveta? Vezmú si so sebou všetko, čo sa naučili, a nebudú sa to báť použiť.

Coca-Cola si vtedy urobila fenomenálnu hanbu, keď sa pred dvoma rokmi prevalilo, že svojich zamestnancov v rámci povinných firemných tréningov v tolerancii učí, ako byť „menej biely“. 

Usvedčujúce slajdy z online kurzu „Konfrontovanie rasizmu“ unikli na Twitter, a tak sa svet mohol dozvedieť, že byť „menej biely“ znamená napr. byť „menej arogantný, ale aj menej defenzívny, menej utláčať, byť menší ignorant, počúvať, veriť a ideálne tiež ukončiť solidaritu s bielymi“. 

Iný slajd tvrdil, že „v Amerike a všeobecne na Západe sa belosi tak socializujú, že sa cítia nadradení, a že podľa výskumov už troj- až štvorročné deti chápu, že byť biely je lepšie.“

Inšpirátorkou kurzu v tolerancii bola istá Robin DiAngelová, ktorá venovala svoju akademickú kariéru chrabrému rozkrývaniu bieleho privilégia a štrukturálneho rasizmu a podľa ktorej je úplne každý beloch rasista – a keď hovorí úplne každý, myslí tým skutočne všetkých – a bez doživotného úpenlivého snaženia o nápravu rasistom aj zostane.

Za normálnych okolností by strávila zvyšok života naložená vo svojom myšlienkovom formaldehyde medzi ďalšími podivnými latimériami. Okolnosti však už nie sú normálne. Ako mohol limonádový gigant pustiť niečo tak prvoplánovo rasistické, notabene ako protirasistický kurz?