7 dní v kocke: Dostihy Fica a Šimečku? Sledujeme čistú virtuálnu realitu

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o čudných pretekoch Smeru a progresívcov, v ktorých hrá silnú úlohu doping; o predvolebných manévroch polície s názvom Vírus; o tom, ako nahnevaní Poliaci zastavili dodávky zbraní Ukrajine a nakoniec o tom, ako to bolo s bombardovaním civilistov na trhu v Kosťantynivke.

1. Virtuálna dráma

Vo finále kampane sledujeme zvláštny úkaz. Šimečkovi progresívci sú vraj blízko k volebnej porážke Fica. Tvrdia to médiá. Prevažne tie progresívne. A tvrdia to prieskumy. Prevažne pre tie médiá.

Na tomto obraze je zarážajúca jedna podstatná vec – váhová kategória Šimečku. Tá k Ficovi nesedí. Šimečka je politický novic. Učeň, ktorý sa prácne zoznamuje s politikou. Jeho strategické schopnosti či rečnícke zručnosti sú podpriemerné. Ešte horšie sú na tom ďalší „lídri“ PS. Ak v niečom vynikajú, tak je to súťaž v neviditeľnosti.

Pokiaľ ide o obsah (program) a heslá progresívcov, tie sú prudko menšinové. A pre väčšinu slovenskej spoločnosti neprijateľné.

Napriek tomu sa Šimečkovi progresívci hrajú na majstrov superťažkej váhy. A na vyzývateľa Fica.

Za týmto paradoxom treba hľadať to, čomu sa hovorí doping. V športe je doping chemický. V politike je doping mediálny. Ak sú kampane médií, agentúr a aktivistov dostatočne silné, dokážu prekresľovať realitu. Alebo rovno vytvárať virtuálnu realitu. Takú, kde sú vraj Fico a Šimečka takmer rovnocenní súperi.

Stačí na to sústredene ničiť alternatívy (po Ficovej vláde Matovičovu vládu), vyrábať záchrancov. Ako hrdinov v boji Dobra so Zlom. A ich kritikov démonizovať a odpisovať ako dezolátov. Na časť spoločnosti táto drezúra funguje.

Virtuálna realita totiž dokáže vlastnou gravitáciou spätne formovať aj tú pravú, naturálnu realitu. V tom je čaro mediálnych kampaní. Progresívci už nie sú len favoritmi médií a umelo nafukovanou bublinou. Už majú aj reálnu podporu veľkej časti spoločnosti. A nielen tej progresívnej. Väčšinu voličov PS dnes zrejme tvoria stredoví voliči poháňaní zaklínadlom „lebo Fico“.

Problém je v tom, že táto podpora je – ako pri každom umelo vyrábanom politickom produkte – krehká. Stojí a padá na kampaniach, ktoré robia z progresívcov jediné východisko v boji proti Smeru.

Navyše, táto hra má vždy svoje limity a riziká. Mobilizačná sila médií a ich zverencov je obmedzená len na jeden z táborov v spoločnosti. Videli sme to na voľbách 2020, ktoré dopadli opačne ako mediálne projekcie.

A vidíme to aj dnes.

Smer, ktorý médiá hystericky odsudzujú ako „zlo“, je dominantnou stranu. Progresívci, za ktorými stojí väčšina médií a aktivistov a ktorí sa presadzujú ako „strana s vedúcou úlohou v spoločnosti“, stále zaostávajú. Zrejme stačí malý výpadok dopingu a hrozilo by im, že spadnú za Pellegriniho Hlas. Alebo ešte nižšie. Tam, kam by patrili, ak by nemali nedovolenú podporu.

„Porážka Smeru“ pritom nie je cieľ (volebné víťazstvo PS je veľmi nepravdepodobné). Je to len nástroj na udržanie mobilizácie a podpory pre Progresívne Slovensko. Jadro progresívnych voličov je kdesi na úrovni šiestich percent. Všetko ostatné je iba hra.

Cieľom je získať pre PS aj tých voličov, ktorí nie sú ani omylom progresívni. Je to pokus presadiť Šimečku ako hegemóna protificovského tábora. S neprimeraným volebným ziskom v objeme, povedzme, 18 percent.

Ak sa im to podarí, PS by malo po voľbách v rukách mandáty (hracie žetóny), ktoré k nim nikdy reálne organicky nepatrili. No v kampani ich dokázali strhnúť na seba. Aby potom mohli svojim slabým dokaličeným partnerom, ktorí prežijú voľby, diktovať témy a pravidlá hry.

Práve v tomto spočíva najväčšia deformácia volieb 2023. V podsúvaní legendy, že proti valcu zo Smeru je východiskom iba valec v rukách progresívcov. A nič medzi tým.

Našťastie, ešte stále tu máme pomerný volebný systém a k nemu bohatú ponuku iných strán. Pričom práve tie zo širokého pásma „medzi tým“ rozhodnú o tom, ako to tu bude vyzerať po septembri.

2. Vírus

NAKA sa postarala o ďalší diel svojho volebného špeciálu – akciu Vírus. Aj v tomto prípade išlo viac o predstavenie pre verejnosť. A menej o vyšetrovanie starých zločinov. NAKA v utorok zadržala takmer 20 podozrivých. Medzi nimi aj Gučíka, ktorý má blízke vzťahy s Pellegrinim alebo Žilinkom. A Balciara, ktorého bývalí kolegovia z vojenského spravodajstva kandidujú za Republiku.

Krátko po sérii zadržaní nasledovalo hromadné prepúšťanie obvinených. Ako informovala polícia, po výsluchoch sa „dôvody pre väzobné stíhanie rozplynuli“. Čiže zmenili skupenstvo. Z tekutého na plynné. Vyparili sa.