Šesť prieskumov za jeden deň. A istota, že žiadnu istotu nemáme

Kadencia, s akou tieto merania verejnej mienky prúdia smerom k voličom, si zaslúži niekoľko kritických poznámok.

Výpovednú hodnotu prieskumov degraduje ich samotný počet. To, čo by za bežných okolností mohli odborníci aj laici považovať za kvalifikovaný náhľad do blízkej budúcnosti, za tohto stavu nestojí ani za pokrčenie ramenami.

Obrovské rozdiely v jednotlivých výsledkoch zas otvárajú otázku o správnosti metodiky tej-ktorej agentúry. Len na ilustráciu, Progresívnemu Slovensku od utorka namerali 16,1 percenta, ale aj 19,8 percenta, hnutiu OĽaNO 6,2 percenta, ale aj 9,5 percenta a napokon Demokratom 2,3 percenta, ale aj 4,3 percenta. Ide teda o výrazné rozdiely.

V tejto situácii sme svedkami kolosálneho zneistenia voličov, či už vedomého alebo nevedomého, keďže prieskumová smršť odvracia pozornosť od úprimnej a nerušenej voľby podľa svedomia a otvára priestor na chladný matematický kalkul.

Podobné žonglovanie s ciframi na poslednú chvíľu môže takisto zapríčiniť efekt sebanapĺňajúceho sa proroctva. Ak napríklad určitá agentúra vydá v kampaňovej koncovke prieskum, podľa ktorého môže voľby vyhrať aj PS a médiá tento naratív dostatočne posilnia, výsledok sa môže dostaviť aj v realite. To, do akej miery je tento fenomén v poriadku, už necháme na posúdení čitateľa.

Jediná istota, ktorú v dôsledku tejto smršti máme, je tá, že žiadnu istotu nemáme. Vyhrať voľby a zostaviť vládu podľa publikovaných výsledkov môže Smer aj PS, do parlamentu sa môže, ale aj nemusí dostať SaS, Sme rodina, OĽaNO, KDH, SNS a dokonca aj Republika, pri zostavovaní koalície môže nastať úplne patová, ale aj jednoznačná situácia. A podobne.

Tieto parlamentné voľby sú po zmene zákona v roku 2021 vôbec prvými, pred ktorými platí iba skromné 48-hodinové moratórium na zákaz zverejňovania výsledkov prieskumov (predtým trvalo až dva týždne).

V záujme zachovania vážnosti inštitútu volieb a duševného zdravia voličov, teda nás všetkých, dúfajme, že budú aj poslednými.