Prieskum: Voľby by vyhrali progresívci. Fico by skončil v opozícii

Michal Šimečka, predseda PS. Foto: Pavel Neubauer/TASR Michal Šimečka, predseda PS. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Voľby do Národnej rady SR by v septembri vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 19,7 percenta hlasov. Nasleduje strana Smer s 19,4 percenta a Hlas s 10,5 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme.

Do parlamentu by sa dostali aj koalícia OĽaNO a priatelia, Za ľudí a Kresťanská únia (9,5 percenta), ktorá na vstup do parlamentu potrebuje najmenej sedem percent. Nasleduje Republika (8,5 percenta) a SaS (5,7 percenta).

SNS a KDH by mali zhodne po 5,4 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina s 5,2 percenta. Denník Sme konštatuje, že „vzhľadom na odchýlky meraní volebného modelu môže každá z nich mať v skutočnosti nižšiu podporu, než je volebný prah“.

Pred bránami parlamentu by zostali Aliancia (3,1 percenta), Demokrati (2,3 percenta), ĽSNS (1,8 percenta), Modrí, Most-Híd s 1,1 percenta. Strana Spravodlivosť a Komunistická strana by získali rovnako po 0,4 percenta. Ostatné strany by volilo 0,3 percenta ľudí.

Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1 411 respondentov 21. až 24. septembra.

Iba PS by dokázalo zložiť vládu

PS a Smer by získali v parlamente zhodne 33 mandátov. Hlas by mal 18 poslancov, koalícia OĽaNO a priatelia 16 a Republika 14. Po deväť kresiel by mali KDH, Sme rodina, SNS a SaS.

Smer môže pri skladaní budúcej koalície podľa doterajších vyjadrení politických lídrov rátať len so stranami Hlas a SNS.

Minulý týždeň presviedčal voličov Hlasu, aby radšej volili Smer, lebo Peter Pellegrini sa pripravuje na vládnutie s progresívcami.

Aj keby sa strany Smer, Hlas a SNS spojili, mali by len šesťdesiat kresiel. Väčšinu by nezískali, ani keby do spolupráce zapojili Republiku, ktorú však pre kontroverznú minulosť niektorých jej členov odmieta Hlas a ktorá má aj problematické vzťahy s SNS, s ktorou si dlhodobo odhovárajú voličov.

Vládnu koalíciu by teoreticky vedelo vytvoriť len PS, keby si pribralo strany Hlas, SaS, KDH a Sme rodina (78 poslancov) alebo strany OĽaNO, SaS, KDH, Sme rodina (76 poslancov).

V prvom prípade by však šimečkovci ťažko hľadali zhodu na kultúrno-etických otázkach s KDH a pri niektorých ekonomických otázkach aj so sulíkovcami.

V druhom scenári by zas nebola stabilná koalícia pre rozpory medzi Igorom Matovičom (OĽaNO) a Richardom Sulíkom (SaS). Najmä po tom, čo Matovič nedávno zverejnil súkromné SMS správy Sulíka so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom.

Sme dodáva, že SaS síce získala vo volebnom modeli podporu 5,7 percenta hlasov, ale ten ešte nebral do úvahy Matovičove obvinenia, že Haščák vraj Sulíka inštruoval pri riešení dofinancovania zdravotných poisťovní. Sulíkovci sa totiž predtým v štyroch prieskumov za sebou ocitli pod hranicou zvoliteľnosti.

Otázne je aj to, či parlamentné kvórum prekročí strana Sme rodina, ktorej teraz namerali tesných 5,2 percenta. Jej šéf Boris Kollár čelí intenzívnej antikampani, ktorú proti nemu vedú jeho expartnerky Barbora Richterová a Ema Ferusová. Kollár tvrdí, že obe ženy sú pod vplyvom Zoroslava Kollára, ktorý Ferusovej ponúkol za klamlivé videá 40-tisíc eur. Ten to popiera.

(tasr, est)


Ďalšie články