Prieskum: Smer tesne pred progresívcami. Zložiť vládu by bolo extrémne náročné

Z posledného prieskumu pred volebným moratóriom pre Denník N vyplýva, že do parlamentu by sa dostalo osem politických strán. Najlepšie obstál Smer a s najnižším, ale stále dostatočným náskokom porazila parlamentné kvórum SNS.

profimedia-0808647990 Michal Šimečka a Robert Fico. Foto: Profimedia

Smer by mal podľa prieskumu 20,6 percenta, za ním nasleduje Progresívne Slovensko s 19,8 percentami. Trojicu víťazov dopĺňa Hlas (11,9 percenta).

Do parlamentu by sa dostala aj koalícia OĽaNO/KÚ/Za ľudí s 8,2 percentami a Republika (7,6 percenta). SaS by dostala rovných sedem percent a KDH 5,9 percenta. Kruh úspešných strán uzatvára SNS, ktorá sa teší priazni 5,7 percenta voličov.

Mimo parlamentu by skončila strana Sme rodina, ktorá by dostala rovné štyri percentá. Pred bránami parlamentu by ostali aj Aliancia (3,1 percenta), Demokrati 3,3 percenta a ĽSNS (1,8 percenta).

Menej ako jedno percento by mali Modrí, Most Híd (0,6 percenta) a Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana (0,1 percenta). Zvyšné strany by získali spolu 0,4 percenta hlasov.

Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov 22. až 25. septembra.

Zložiť koalíciu by bolo extrémne náročné

Smer by získal v parlamente 36 mandátov, PS 34. Hlas by mal 21 poslancov, koalícia OĽaNO/KÚ/Za ľudí 14 a Republika 13. SaS by získala 12 kresiel, SNS a KDH zhodne po desať mandátov.

Smer aj SNS sa dlhodobo usilujú o koalíciu s Hlasom. Dokopy by však mali v parlamente len 67 kresiel. Väčšinu by získali, keby si k sebe pribrali Republiku – spolu osemdesiat kresiel. S tým však dlhodobo nesúhlasí Peter Pellegrini, ktorému prekáža, že uhríkovci pripúšťajú usporiadanie referenda o vystúpení z NATO v prípade, že by sa členom mala stať Ukrajina, alebo by sa rozšíril konflikt na Ukrajine. Hlas ako problém vníma aj kontroverznú minulosť niektorých členov Republiky, ktorá vznikla odštiepením od ĽSNS. Zároveň má Republika nahnuté vzťahy aj so SNS, s ktorou si dlhodobo odhovárajú voličov.

Smer by okolo seba nedokázal vytvoriť inú koalíciu, lebo spoločne s Hlasom aj SNS odmietajú OĽaNO. Strany KDH a SaS zas odmietajú byť vo vláde so Smerom.

Koalíciu by ťažko vytváralo aj PS. Keby si k sebe pribralo Hlas a SaS, v parlamente by obsadilo len 67 miest. Keby k tomu ešte progresívci pridali KDH, získali by síce tesnú väčšinu (77 kresiel), ale obe strany majú odlišné názory na kultúrno-etické otázky.

Keby sa chceli progresívci spojiť s OĽaNO, prišli by o spojenectvo Hlasu a možno aj SaS, keďže Richard Sulík má dlhodobé spory so šéfom Obyčajných Igorom Matovičom. Bez Petra Pellegriniho by pritom nevznikla väčšina, lebo koalícia PS, OĽaNO, SaS a KDH by mala len sedemdesiat parlamentných miest – bez KDH dokonca len šesťdesiat miest.

Sme rodina je mimo parlamentu

Z predvolebných prieskumov opäť vypadla strana Sme rodina šéfa parlamentu Borisa Kollára. Zatiaľ čo v utorok večer jej prieskum agentúry Focus pre TV Markíza nameral 4,2 percenta, v stredu už podľa IPSOS má len rovné štyri percentá.

Boris Kollár čelí intenzívnej antikampani, ktorú proti nemu vedú jeho expartnerky Barbora Richterová a Ema Ferusová. Kollár tvrdí, že obe ženy sú pod vplyvom Zoroslava Kollára, ktorý Ferusovej ponúkol za klamlivé videá 40-tisíc eur. Ten to popiera.

Päťpercentné parlamentné kvórum podľa posledných prieskumov neprekročia ani Demokrati expremiéra Eduarda Hegera. Členovia strany Jablko na ich kandidátnej listine pritom v utorok odmietli odstúpiť z predvolebného boja a líderka Lucia Ď. Nicholsonová tvrdila, že Demokrati budú mať päť percent.

(tasr, est)