Jana Jochová: Myslím si, že príde doba, keď budú mať ľudia progresivizmu dosť a že nás bude viac

V Česku je na vašu osobu doslova pohon. Skúste vysvetliť prečo.

Stala som sa tvárou, do ktorej druhá strana naprojektovala úplne všetko, čo jej prekáža. Aktivisti využívajú moju nešikovnosť vo vyjadrovaní. Ak sa mi niečo nepodarí úplne dobre odkomunikovať, prekrútia to, zarámujú, vytrhnú z kontextu a hádžu na internet, kde sa to komentuje a nabaľuje ako snehová guľa. Ak sa vám nepáči, že niekto zastáva iný názor, tak tomu dáte tvár. V Česku tomu dali moju tvár.

Hovorili ste o nešikovných vyjadreniach, ale tu treba povedať, že tie sú výsledkom doslova poľovania na vašu osobu. "Kauza" volebné právo sa odohrala, keď na vás útočila aktivistická moderátorka, ktorá mala za sebou celý tím ľudí, ktorí priamo v štúdiu počas relácie overovali každý váš výrok. Celé to bolo nevyvážené a každému muselo byť jasné, že tam nejde o nič iné ako o pohon na vašu osobu.

Musím sa naučiť byť viac asertívna a v budúcnosti takýto prístup odmietnuť. Mojou chybou je aj to, že keď niekto príde s takýmto kalibrom, neviem povedať dosť. Do budúcna sa to zrejme budem musieť naučiť.

Prečo ste sa práve vy stali tvárou, ktorú chcú progresívci zničiť?

Už dlho som ich oponentkou. Verejne fungujem od roku 2010. V tom čase som bola úplne neznáma, no napriek tomu sa u nás v záhrade v jednom týždni vystriedali tri televízne štáby, pretože sme mali príťažlivú tému. Ale už vtedy zostrihali to najhoršie, čo sa mi podarilo povedať. Povedali sme len to, že sú dva prístupy k sexuálnej výchove a nám sa jeden z nich nepáči. My, ako rodičia sme za túto výchovu primárne zodpovední a nie škola či štát. Táto kauza potom utíchla, podarilo sa nám presadiť niektoré zmeny a nemyslela som si, že to bude pokračovať. Ale ako progresívci vyťahovali ďalšie a ďalšie témy, dopyt po našich vyjadreniach rástol. Prišla téma manželstva pre všetkých a my sme si uvedomili, že potrebujeme chrániť rodinu, lebo rodičovské práva nezachránime, keď stratíme podstatu rodiny.

Prečo druhému táboru tak prekáža, ak má niekto iný pohľad na manželstvá homosexuálov či sexuálnu výchovu?

Lebo progresívci si myslia, že na to majú mať právo a že to právo je posvätná krava, a preto nemajú záujem ani o diskusiu ani o kompromis. V českej snemovni teraz leží kompromisný návrh, ktorý homosexuálom priznáva úplne rovnaké práva ako manželom, okrem práva na dieťa a neprináša redefiníciu rodičovstva. Ale oni to nechcú, pretože chcú buď všetko, alebo nič. Oni chcú aj deti, aj názov, úplne všetko.

Paradoxné na tom je, že Pirátska strana, ktorá tieto požiadavky najviac presadzovala, vo voľbách získala len štyri poslanecké kreslá. To znamená, že vo voľbách tieto témy prepadli, no v politike stále rezonujú. Ako je to možné?

Lebo túto agendu prebrali Starostovia a nezávislí (STAN), ktorí sa stali najprogresívnejšou stranou. Sú to ľudia z regiónov, ktorí nikdy vo vysokej politike neboli, a teda nemali ani žiadnu jednotiacu ideológiu. Potom prišli do Prahy, do veľkej politiky a zistili, že strana potrebuje mať nejakú ideovú vec, ktorá ju bude držať pohromade. To Starostovia nemali a Vít Rakušan usúdil, že ak tam nie sú Piráti, on môže byť ten, kto bude niesť progresívny prápor. Je zaujímavé, že všetci členovia to prijali. Hlasujú ako jeden človek a nie je medzi nimi žiadna známka odporu.

Ten paradox je tam však stále prítomný, pretože tieto myšlienky vo voľbách prepadli a aj napriek tomu sa pri pohľade na mediálny svet zdá, akoby to bola najdôležitejšia téma.

Lebo táto téma sa spája s viacerými výhodami. Vieme, ako sme financovaní my a ako sú financovaní naši oponenti. Veľkú rolu v tom hrá aj Európska komisia, ktorá cez rôzne fondy podporuje všetky tieto aktivity, pričom pre STAN je čerpanie európskych dotácií jednou z hlavných tém. Cítia za tým nielen mediálnu silu, ale aj financie.

Navyše, dnes túto tému tlačia aj medzinárodné korporácie. U nás napísalo 66 korporácií premiérovi Fialovi list, v ktorom ho žiadajú, aby prijal manželstvo pre všetkých. Firmy majú ponúkať tovary a služby a nemajú čo riešiť politiku. Je nehorázne, ak sa odrazu rozhodnú riešiť politiku. Ani nie tú, ktorá sa týka biznisu, oni si zvolia pole kultúrnej vojny. Pritom sú to silné firmy ako napríklad Škoda Auto, alebo Vodafone, ktorý bol hlavným hlasom tejto iniciatívy. Paradoxne nám veľa ľudí píše, že kvôli tomu odchádzajú od Vodafonu, čo nás veľmi teší. Je potrebné, aby to firmy pocítili. Samozrejme, tá vlna nie je zatiaľ pre firmu veľmi významná, ale verím, že časom sa dostaví nabaľovací efekt.

Po mediálnom pohone prišiel ešte druhý útok, tentoraz z kresťanských kruhov. Jeho iniciátori mali absurdnú požiadavku, aby ste boli odstránení zo štruktúr štátu. Neskôr sa ukázalo, že za týmto záhadným termínom sa vlastne skrýva požiadavka, aby ste kvôli vašim konzervatívnym názorom nemohli pôsobiť ani ako poslanecká asistentka. Teda typická cancel culture.  

Ľudí, ktorí stoja za touto výzvou, nazývam mediálne známi „kresťania“. Pre mňa majú spoločné s kresťanstvom už len to, že si tak hovoria. Jedna z farárok, ktoré to podpísali, sa nedávno priznala, že je lesba a žije vo vzťahu so ženou. Zdá sa teda, že sú za tým aj nejaké osobné dôvody. Tú výzvu podľa mňa šili horúcou ihlou nielen preto, aby nás odsúdili, ale aby aj ovplyvnili v parlamente prebiehajúce rokovanie o manželstve v prospech prijatia rovnakopohlavných manželstiev.

Pritom v Česku panuje úzus, že kresťania by nemali veľmi riešiť politiku. Cirkev je vnímaná skôr ako charita. Preto nás fascinovalo, že títo mediálni "kresťania", ktorí politické aktivity ostatných kresťanov skôr odsudzujú, sami vstúpili na politické pole. Okrem toho, v našej argumentácii sa o kresťanstvo nijak neopierame, vystupujeme a sme spolok ako každý iný.

Prečo podľa vás potrebuje niekto ísť až tak ďaleko, aby žiadal, že nesmiete robiť ani len poslaneckú asistentku?

Asi si myslia, že príliš ťaháme za nitky (smiech), ale to je absurdné. Progresívci vlastne popierajú demokraciu. Václav Havel začal budovať občiansku spoločnosť a hovoril o nepolitickej politike, ktorá však začala byť výrazne progresívna. My sme do nej vstúpili a robíme to isté čo progresívne organizácie, akurát z konzervatívneho pohľadu. Ukazuje sa, že problém s demokraciou majú oni a nie my.

Oni nás tam nechcú a snažia sa nás nedemokratickou cestou vyhodiť úplne odvšadiaľ. Ale stoja za nami, my sme skutočná organizácia postavená zdola. V opačnom prípade by sme nemohli existovať už viac ako desať rokov. Neberieme žiadne dotácie, neplatí nás Európska komisia ani nadnárodné korporácie. Zbierame dary od obyčajných ľudí, ktorí nám každý mesiac prispievajú hoci len 25 korunami. Samozrejme, mnohí nám posielajú aj o niečo vyššie sumy.

Ste jediná konzervatívna organizácia v Česku a všetci na vás organizujú pohon. Priblížte, čo sa to vlastne deje.

Progresívci mali nejaké ciele, napríklad manželstvo pre všetkých a predpokladali, že tie ciele splnia. Keďže sú niekým platení, zrejme mu tiež musia skladať účty. Plán zrejme bol, že do roku 2023 bude v Česku schválené manželstvo pre všetkých. No tento plán stále nevychádza, preto je potreba odstrániť nepriateľa. A ten nepriateľ som asi ja, prípadne Aliancia, do nás sa to zhmotnilo.

Priznávam, že občas poviem niečo, čo nie je úplne šťastné. Teraz sa však zamerali aj na môjho kolegu, ktorý je právnik a vie sa lepšie vyjadrovať. A keďže naňho nič nenašli, začali mu klásť za vinu, že obhajobou niektorých ľudí zároveň obhajuje aj výroky týchto ľudí, hoci tí ich povedali v úplne inej situácii. Tvrdia, že to vlastne nepriamo hovorí kolega Gregor, lebo sa zastal týchto ľudí. To je úplne absurdný konštrukt. Chcú nás zlikvidovať, nie je za tým nič iné. Chcú nás očierniť pred našimi podporovateľmi, chcú nás očierniť pred verejnosťou a hlavne očierniť nás pred poslancami, a tak nám znemožniť lobistickú prácu.

Má to účinok?

Aliancia udržuje vzťahy dlhodobo, poslanci nás skutočne poznajú. Tieto základy podobný útok nerozbije, môžu len niečo pošramotiť. Keďže to stupňujú a z ich konania sála čistá nenávisť a nie je za tým nič racionálne, aj naši umiernení oponenti si čoraz viac myslia, že tá kritika je absolútne za hranou. Nemyslím si, že by nás tým mohli nejako zásadne ohroziť.

Je trochu zvláštne, že sa vás nikto nezastane. Aspoň ja som žiadnu podporu nezachytil, hoci tie útoky bijú do očí.

Keď vyšla tá úplne absurdná výzva „mediálne známych kresťanov,“ dostali sme obrovskú vlnu podpory. Jeden z kňazov, ktorí podpísali výzvu, je dominikán, a tak mi volalo viacero dominikánov, ktorí sa mi ospravedlňovali za svojho spolubrata. Niekoľko dní som nerobila nič iné, len dvíhala telefón a ďakovala za podporu. Títo ľudia veľmi chceli zorganizovať protivýzvu, ale ja som to nechcela.

Prečo?

Hájim vec, teda manželstvo, nie mňa alebo našu organizáciu. Nechcela som, aby sa to od manželstva posúvalo k mojej osobe alebo Alianci pro rodinu. Všetkým som to tak vysvetlila a myslím si, že aj z toho vznikla potreba našich biskupov prihlásiť sa k manželstvu, znova odmietnuť Istanbulský dohovor a zopakovať, že manželstvo je zväzok muža ženy. Išlo o významné biskupské prehlásenie, ktoré urobili na púti vo Velehrade.

Okrem výzvy biskupov chceli niečo urobiť aj naši priatelia z iných denominácií, a tak vzniklo prehlásenie predstaviteľov kresťanských cirkví, ktoré podpísali pastori, kňazi, biskupi, predstavitelia reholí a mnoho známych kresťanov. Na rozdiel od výzvy "mediálnych kresťanov, toto boli skutoční kresťania. Vydali vyhlásenie, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, že vždy to tak bolo a toto je to pravé kresťanské. Síce to nie sú výzvy na našu podporu, ale na podporu veci, za ktorú bojujeme a za to som vďačná.

Čo tieto „kauzy“ spôsobujú v konzervatívnom hnutí? Vidím tam totiž také dva možné závery. Na jednej strane, ak to, čo sa vám deje, vidí mladý človek, môže sa zľaknúť. Na druhej strane hovoríte o silnej vlne solidarity. Čo prevažuje: to prvé, alebo druhé?

Myslím si, že príde doba, keď budú mať ľudia progresivizmu dosť a že nás bude viac.

Takže prevažuje to druhé?

Myslím si, že áno. Avšak v Čechách je problémom výchova detí a mládeže. Progresívni politici sa im veľmi ponúkajú. Musíme nájsť recept, ako opätovne získať mladých ľudí. Samozrejme, aj my máme mladých a snažíme sa s nimi pracovať, ale tá situácia je asi omnoho ťažšia než u vás. U nás dávajú médiá mládeži neodolateľné ponuky, ako „buď tým, kým chceš“. Zažila som chlapca, ktorý taktiež cíti homosexuálnu orientáciu a ktorý ma neznášal. A potom, a za to ho obdivujem, prišiel za mnou osobne sa presvedčiť, čo som zač. A vyhodnotil to tak, že sa úplne rozišiel s tými, ktorí by mali byť na jeho strane. Dnes je z neho konzervatívny mladý gay, ktorý chodí na naše akcie.

Hlavný problém je podľa mňa v myslení. Myslenie bolí a je náročné a dnešná doba mladých vychováva tak, aby ich to teraz nebolelo, aby všetko bolo hneď. Dostávajú jednoduché odpovede na zložité otázky, a preto mnohí nepremýšľajú až toľko, ako by mohli. Ale každého to raz doženie. Hlad po skutočnom vzdelaní a premýšľanie sa skôr či neskôr objaví.