Budem neplodný, homosexuál, alebo ma začipujú. Najčastejšie hoaxy o vakcínach

Man wearing tin foil hat holding syringe. Ilustračný obrázok. Foto: Pixabay

Ochota podstúpiť očkovanie rastie, sociálne siete však stále poskytujú veľký priestor pre hoaxy a dezinformácie, ktoré ľudí od vakcinácie odrádzajú. Pripravili sme sumár najčastejších nezmyslov o očkovacích látkach spoločne s ich vysvetlením.

Pandémia SARS-CoV-2 trvá už viac než rok. PCR testy za ten čas odhalili na Slovensku viac než 333-tisíc nakazených, skutočná premorenosť sa odhaduje na vyše 20 percent. Koronavírusu podľahlo viac než 8 300 ľudí. Počet hospitalizovaných je dlhodobo nad číslom 3 000 a správy o vyčerpaných zdravotníkoch pravidelne napĺňajú titulky novín.

Štáty, ktoré sa v boji proti pandémii rozhodli ísť po svojej osi a vybrali si nekontrolované premorenie obyvateľstva, už pochopili, že kolektívnu imunitu nezískajú. Viac nakazených znamená viac mutácií. Jediným východiskom je podľa odborníkov očkovanie.

Podľa februárového prieskumu Ako sa máte, Slovensko? ochota zaočkovať sa rastie. V decembri by sa dalo zaočkovať iba 22,3 percenta respondentov, ale na prelome januára a februára sa toto číslo zvýšilo na 39,8 percenta. Do kolektívnej imunity, ktorá nastáva približne pri 70 až 80 percentách, nám stále chýba značná časť.

Hoci sme vďaka očkovaniu dokázali poraziť mnohé choroby, viacerí sú voči nemu skeptickí. Väčšiu pozornosť venujú vedľajším účinkom vakcín. Situáciu vyostrujú technológie, ktoré umožňujú šírenie poplašných a nepravdivých informácií. Aké sú najčastejšie z nich?

Súčasné očkovanie nemá obdobu, chyby sú prirodzené

Mýtus: Akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus.

Fakt: Všetky vakcíny majú vedľajšie účinky, pri tých proti COVID-19 ide zvyčajne o mierne a stredne závažné zdravotné komplikácie, ktoré ustúpia v priebehu niekoľkých dní po vakcinácii. Patrí medzi ne bolesť a opuch v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, zimnica či horúčka. Prínosy vakcíny vo výsledku prevyšujú dočasné vedľajšie účinky.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) evidoval do konca februára 1 612 hlásení podozrení na nežiaduce účinky vakcín proti ochoreniu COVID-19, z toho 44 hlásení vyhodnotil ako závažné. 

Štátny ústav zaevidoval aj 23 podozrení na závažné nežiaduce účinky, ako sú krátkodobá strata vedomia, paréza tvárového nervu, trombóza a pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi. Všetkým nahláseným prípadom dokázal pomôcť lekár, keďže stav zaočkovaných je pod lekárskym dohľadom.

Niektoré európske štáty ako Dánsko, Nórsko, Island či Bulharsko pozastavili minulý týždeň očkovanie vakcínou AstraZeneca. Príčinou bol výskyt trombózy u niektorých zaočkovaných. Britská farmaceutická spoločnosť v piatok uviedla, že nenašla žiadnu spojitosť medzi svojou vakcínou a zvýšeným rizikom výskytu krvných zrazenín. 

Po podaní očkovacej látky od AstraZeneca zomrela na Slovensku 38-ročná učiteľka. Priamy súvis s očkovaním sa však nepotvrdil. ŠÚKL navyše občanov upokojil, že predmetná šarža vakcíny na Slovensko nebola dovezená.

„Takéto masové očkovanie planéty sa ešte nikdy v histórii nedialo, preto je prirodzené, že ho sprevádzajú aj takéto bolestné udalosti. Pri výrobe veľkého možstva vakcín sa môže stať, že niektoré šarže sú problémové. Pri AstraZeneca sa už pred niekoľkými mesiacmi stalo, že táto spoločnosť pre závažné vedľajšie účinky prerušila tretiu fázu klinického testovania, ale po týždni ju opäť spustila. Problémové šarže sa vypustia a prídu nové, ale dané štáty budú musieť pár týždňov počkať,“ vysvetlil pre Štandard profesor Vladimír Krčméry.

Mýtus: Vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť. 

V Európskej únii sú doposiaľ povolené štyri vakcíny. Očkovacie látky od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna fungujú na princípe mRNA. Johnson & Johnson s AstraZeneca sú vektorové vakcíny. Klinické štúdie dokázali, že oba typy vakcín chránia zaočkovaných ľudí pred nákazou aj stredne ťažkým či ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Výhodou mRNA vakcín je, že dokážu pružne reagovať na mutácie. Po dvoch dávkach tak zaočkovaní ľudia dostanú tretiu dávku so sérom, ktoré ich ochráni pred novými variantami koronavírusu. Očkovacia látka J&J je síce jednodávková, ale aj tak chráni pred mutáciami vrátane juhoafrickej, ktorá dokáže zatiaľ najefektívnejšie unikať imunitnému systému. Najnižšiu účinnosť proti novým variantom vykazuje AstraZeneca. Netreba ju podceňovať, lebo proces schvaľovania úpravy vakcíny trvá kratšie než registračné konanie.

Mýtus: Vakcína mRNA dokáže zmeniť genetickú informáciu ľudí.

Fakt: Podľa odborníkov však nedokáže ovplyvniť náš genóm z viacerých dôvodov. „Vakcína mRNA sa dostane do bunky, lenže aby sa dostala do jadra, potrebuje špecifický enzým, ktorý nemá, takže do jadra sa nedostane. Ak by sa tam dostala, jej informácie sú uložené vo forme RNA a informácie v jadre sú na báze DNA, takže by sa musela prepísať z RNA do DNA a na to treba ďalší špecifický enzým – reverznú transkriptázu, ktorú nemá. Aj keby ju mala, tak potrebuje ďalší enzým, aby sa integrovala do DNA,“ vysvetlil v rozhovore pre Štandard farmaceut Marek Kajan.

Očkovacia látka na princípe mRNA sa teda nedostane do jadra bunky a ak by sa tam aj dostala, neprepíše sa do formy DNA, keby sa predsa len zvládla prepísať, neintegruje sa. Možnosť, že by dokázala zmeniť ľudský genóm, je asi tak pravdepodobná, ako to, že vám konzumáciou rýb narastú žiabre.

Neplodný neostanete

Mýtus: Vakcína spôsobuje neplodnosť.

Fakt: Strach z neplodnosti patrí tiež medzi faktory, pre ktoré ľudia váhajú s očkovaním proti COVID-19. Tomuto hoaxu podliehajú aj vzdelaní ľudia, dokonca aj takí, ktorí pracujú v zdravotníctve.

Hoax vypustil do éteru bývalý zamestnanec firmy Pfizer, ktorý povedal, že imunitná reakcia z vakcíny poškodzuje placentu. Vakcína obsahuje bielkovinu zvaný syncytín-1, ktorý je dôležitý pre vývoj ženskej placenty u žien. Svojou stavbou je podobný povrchovému spike proteínu, ktorý vírus používa na preniknutie do bunky. Vznikla obava, že by protilátky z očkovania začali bojovať proti tomuto dôležitému proteínu, čo by potenciálne viedlo k neplodnosti. V takomto prípade by však neplodnosť museli vytvárať aj protilátky z prekonania ochorenia COVID-19, čo sa doposiaľ nepotvrdilo.

Lekári naprieč svetom označujú tieto špekulácie za úplný „nezmysel“, ktorému chýba odôvodnenie. „Neexistujú absolútne žiadne dôkazy ani teoretický dôvod, že ktorákoľvek z vakcín môže ovplyvniť plodnosť žien alebo mužov,“ uviedol Zväz klinických a reprodukčných vedcov. Očkovanie by nemali odkladať ani ženy, ktoré prekonali potrat alebo sa snažia otehotnieť.

Mýtus: Vakcína môže poškodiť vývoj plodu alebo spôsobiť spontánny potrat.

Fakt: Treba podotknúť, že vakcíny pre tehotné a dojčiace ženy neodporúčala na začiatku ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a to z preventívneho dôvodu pre nedostatok evidencie. Doposiaľ nie je žiadna z očkovacích látok schválená pre tehotné ženy, pretože je neetické, aby boli súčasťou klinických skúšaní. V marci 2021 sa však vedci zhodli na tom, že prínosy mRNA vakcíny pre tehotné ženy prevyšujú možné riziká. Spoločný výbor pre očkovanie a imunizáciu (JCVI) uviedol, že vakcínu by mali zvážiť tehotné ženy, ktoré majú vysoké riziko vystavenia sa vírusu, alebo majú komorbidity, ktoré zvyšujú riziko vážneho priebehu ochorenia COVID-19. Obávať sa nemusia ani ženy, ktoré otehotnejú po očkovaní.

Podľa štúdie zo Spojených štátov amerických, ktorej sa dobrovoľne zúčastnilo viac než 30-tisíc tehotných žien, nie sú u nich vedľajšie účinky očkovacích látok od spoločností Pfizer/BioNTech častejšie a vážnejšie než u netehotných žien. Výskumníci teda dospeli k záveru, že nežiaduce účinky mRNA vakcín nepoukazujú na bezpečnostný problém.

Nakaziť sa môžete pred aj po očkovaní

Mýtus: Po očkovaní budem mať pozitívny test na COVID-19.

Fakt: Odborníci sa zhodujú na tom, že žiadna z vakcín nedokáže vytvoriť u pacientov po zaočkovaní pozitívny výsledok PCR ani antigénového testu. Proces budovania imunity prebieha v deltovom svale, kde vakcínu vpichnú.

„Očkovaním sa do tela nedostáva vírus, ktorý by bolo možné detegovať v horných dýchacích cestách. Neexistuje teda možnosť, že by očkovanie mohlo spôsobiť pozitívny výsledok PCR alebo antigénového testu, ktoré identifikujú vírus priamo v hrdle a nose,“ vysvetlil farmaceut Kajan pre portál Veda na dosah.

Mýtus: Očkovaním sa nakazím SARS-CoV-2.

Fakt: Dostupné vakcíny nemôžu vyvolať ochorenie COVID-19, nakoľko neobsahujú vírus SARS-CoV-2. mRNA očkovacie látky neobsahujú žiaden vírus len genetickú informáciu, ktorá vyvolá produkciu spike proteínu. Práve tento proteín využíva vírus na to, aby sa dostal do bunky. Bielkovina nemá schopnosť škodiť ani rozmnožovať sa, a preto ju imunitný systém zničí, ale zapamätá si ju. Keď sa do tela dostane skutočný koronavírus, bunková imunita ho zničí.

Po očkovaní zvyčajne trvá niekoľko týždňov, kým si telo vytvorí imunitu. To znamená, že osoba sa môže nakaziť koronavírusom tesne pred, ale aj tesne po očkovaní, lebo vakcína nemala dosť času na tvorbu protilátok.

Čip na sledovanie a farmaceutický biznis

Mýtus: Očkovaním sa do tela prepraví mikročip od Billa Gatesa.

Fakt: Postava Billa Gatesa nesmie chýbať v žiadnom dobrom hoaxe. Ak sa jeho meno spojí s inými globalistami a farmaceutickými firmami, počet zdieľaní na sociálnych sieťach prudko vzrastie. Podľa konšpirácií je ich najnovším diabolským plánom očkovanie, ktoré do tela prepraví mikročip na sledovanie. Pravdivosť šialenej teórie má potvrdzovať aj to, že len pár mesiacov pred začiatkom vakcinácie americký miliardár odstúpil z predstavenstva Microsofu.

Nadácia Billa a Melindy Gatesových financovala výskum technológie neviditeľného atramentu, ktorý by sa podal injekčne priamo pri vakcinácii. Jeho cieľom bolo posilniť evidenciu o očkovaní v rozvojových štátoch, kde často chýba papierová dokumentácia. Myšlienka výskumu spočíva v tom, že farbivo by bolo päť rokov viditeľné pod infračerveným svetlom, a poskytovalo by tak rýchly a cenovo dostupný spôsob, ako pomôcť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v týchto častiach sveta.

Farbivo by však nemonitorovalo zvyky ani pohyby ľudí, ako to naznačujú konšpirácie. Nadácia navyše začala svoj výskum v júli 2016, teda viac než tri roky predtým, ako sa objavili prvé prípady nového koronavírusu.

Nový impulz dostala konšpiračná teória v marci 2020, keď Gates uviedol, že Nadácia zafinancuje sumou 100 miliónov dolárov výskum „určitých digitálnych certifikátov, ktoré by ukázali, kto prekonal ochorenie, otestoval sa, alebo dostal vakcínu“. Po hystérii, ktorá spojila dokopy financovanie týchto dvoch projektov, musel svoje slová vysvetliť. Pre Reuters uviedol, že mal na mysli vytvorenie verejne dostupnej digitálnej platformy, s cieľom rozšíriť prístup k bezpečnému domácemu testovaniu.

Mýtus: Po vakcíne sa stanem homosexuálom.

Fakt: Náboženskí vodcovia v Izraeli a Iráne neostali len pri zmene genómu. Vakcína podľa nich mení heteresexuálnu orientáciu zaočkovaných.

„Nepristupujte k očkovaným, pretože majú mikročipy, sú geneticky modifikovaní. Sú mimo ľudskej rasy, správajú sa ako riadení roboti, stratili gén viery, morálky a slušnosti a stali sa homosexuálmi,“ napísal na sociálnej sieti ajatolláh Abbas Tabrizian.

Podľa vedcov tento „otec islamskej medicíny“, ako sa sám častuje, slušne povedané tára. Príčinou odporu voči vakcínam v týchto zemepisných šírkach je pravedpodobne ich západný pôvod. Vakcíny vyrobené v Spojených štátoch a Británii sú v Iráne zakázané.

Islamskej republike ostáva len dúfať, že obyvateľstvo sa zaočkuje aspoň vakcínami z Ruska a Číny. Koniec koncov, oblizovanie šiítskych svätýň sa moslimom nevyplatilo už počas prvej vlny, kedy sa sväté mesto Qom stalo epicentrom nákazy. Ak sa rozhodnú uprednostňovať názory duchovných pred odborníkmi, môžeme predpokladať, že doplatia aj na skepticizmus voči vakcínam.


Ďalšie články