ROZHOVOR: Rudolf Schuster otvorene o výsledkoch volieb: Nová vláda musí na Slovensku nastoliť pokoj
Pre Košický Štandard priznal, že situácia, aká momentálne nastala, ho neprekvapila. Potešilo ho, že jeho kandidát uspel vo voľbách. Viac v rozhovore.
Ak hodnotíte výsledky volieb?
Neostáva iné, len ich brať tak, ako dopadli a rešpektovať ich. Jednoducho, voliči rozhodli. Hoci musím priznať, že som tak trošku predpovedal, že môže nastať situácia, keď nebude jasné, ako to celé napokon skončí. Isté je, že jazýčkom na váhach bude Hlas a teraz sa ukáže, kto si ho v istom zmysle slova kúpi, alebo kto ho presvedčí.
Čo predpokladáte, že sa stane?
Ťažko povedať, ako sa to vyvinie. Ponúka sa niekoľko alternatív. Jedna vec je však teória politických komentátorov a analytikov, a iná bude prax. Bolo by dobre, aby vznikla taká koalícia, ktorá nastolí na Slovensku predovšetkým pokoj. To napätie, ktoré tu donedávna panovalo, musí prestať.
Myslíte predvolebné „prekáračky“ politikov?
Presne tak. Zmena musí smerovať zhora nadol. Aj pri kreovaní politického partnerstva v novej vláde je potrebné mať tento moment na pamäti. Ak vznikne koalícia, ktorá sa bude chcieť pomstiť a začne odplácať zlo zlom, tak to nebude dobré, toto Slovensko naozaj nepotrebuje. Teraz je najdôležitejší pokoj.
Momentálne nielen víťaz volieb, ale aj laická i odborná verejnosť riešia zostavenie novej vlády. Bude to jednoduché?
Nemyslím si. Počty sú však jasné. Dá sa vytvoriť aj ľavicovo-pravicová vláda, ide len o to, či sa budú chcieť víťazné strany spájať. A ak áno, tak kto a s kým. Keď bude snaha, aby bola len čisto pravicová alebo ľavicová koalícia, nebude to najlepšia voľba. Musí tam byť nejaký mix, nedá sa zostaviť, povedzme, jednoliata koalícia. Zatiaľ to vidím na dlhé rokovania a určite nebude núdza o ústupky a kompromisy z jednej i druhej strany. Už sa opakujem, ale hlavné budú chladné hlavy, uvážlivé rozhodovanie a pokoj, ktorý chýbal v ostatnom období nielen v parlamente, ale dokonca aj v rodinách, kam sa preniesli sváry vyvolané zákonodarcami. Nebolo výnimočné, že dokonca manželia sa nerozprávali kvôli rozdielnym politickým názorom.
Prekvapilo vás, že maďarské strany ostali opäť pred bránami parlamentu? Aký bol podľa vás dôvod?
Keď sa zjednotili, boli úspešní, teraz však prevážili skupinové i osobné záujmy niektorých. Práve toto ich rozdelilo a tu je výsledok. Vo svojej ére bola Strana maďarskej koalície významným politickým subjektom a bola súčasťou vlády. Teraz si poniektorí mysleli, že čím viac maďarských strán bude, tým budú mať Maďari po voľbách väčšie zastúpenie v zákonodarnom orgáne. Opak je však pravdou, mali sa zjednotiť, nie drobiť a tým minimalizovať šance na úspech vo voľbách.
Čo by ste poradili novej vláde?
Určite by mala pokračovať v tom dobrom, čo začali jej predchodcovia, lebo skúsenosti napovedajú, že väčšinou to tak nie je. Potrebná je tiež vízia na niekoľko rokov dopredu, ktorá by bola ošetrená zákonom, aby sa predišlo situácii, aká je momentálne s automobilkami. Kvôli väčšej zamestnanosti rastú ďalšie automobilky na každom kroku, často aj na najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôde. Uvažuje niekto aj o tom, keď raz tento výrobca odtiaľ odíde, napríklad v snahe získať lacnejšiu pracovnú silu? Čo my potom urobíme? Budeme na tom betóne pestovať obilie, zeleninu alebo zemiaky? Nech sa nová vláda poučí z minulosti.
Ako si vysvetľujete vysokú volebnú účasť?
Jednoducho je to dôkaz, že ľudia chceli zmenu, vyvstala však teraz otázka, či je taká, ako si ju predstavovali. Polemiky o víťazoch však nie sú na mieste, každý musí rešpektovať výsledok podpory strán, ktorý vzišiel z vôle ľudu.
Neraz ste po parlamentných voľbách hovorili o zmene nášho volebného systému. Platí to aj teraz?
Stále je to aktuálne. Teraz oveľa viac. Už dlhodobo som za to, aby konečne niektorá z vlád urobila rozhodný krok a zmenila volebný systém, ktorý je na Slovensku. Ukazuje sa, že ten jednovolebný obvod nie je dobrý. To skupiny ľudí na čele s nejakým človekom, ktorý dokáže vytvoriť stranu, rozhodujú o tom, kto bude na kandidátke. Veď sa len pozrime, kto každý sa už dostal do parlamentu. Nehovorím len o týchto ostatných voľbách, ale všeobecne. To nie je novinka, ale stará bolesť. Prečo sa tam nedostanú osobnosti, ktoré si navrhnú občania, a nie nejaký stranícky šéf? Potom by boli poslanci nútení počas volebného obdobia rozhodovať v parlamente nie podľa toho, ako im ukazuje palec ich straníckeho šéfa, ale ako si to želajú ľudia z ich obce, mesta, kraja. Toto by mali poslanci počúvať a týmto sa pri svojej poslaneckej práci riadiť. Byť prínosom pre svoj región. Nemohlo by sa potom stať niečo také, že pred voľbami sa objaví poslanec, ktorého meno ani tvár vôbec nie sú Slovákom známe, keďže sa počas volebného obdobia nikdy nijako neprejavil, iba jednoducho bral plat za bezmyšlienkovité stláčanie hlasovacieho zariadenia.
Možno sa mnohým nebudú pozdávať vaše ostré vyjadrenia. Nemrzí vás to?
Nie, veď to, čo som povedal, už hovorím mnoho rokov. Poslanci by mali počúvať názory a návrhy ľudí, ktorí im dali dôveru a robiť zákony a rozhodnutia pre blaho občanov, nie materskej politickej strany a záujmových skupín. Koalícia a opozícia by mali spolupracovať, a nie súperiť až tak, že to neraz pripomína boj na život a na smrť. Je to zlé. U nás keď opozícia príde s návrhom a náhodou to parlament schváli, považujú to často za prehru koalície. Toto musí prestať.
Niekto by mohol namietať, že to tak funguje aj v iných krajinách. Poznáte aj výnimky?
Naši poslanci by sa mali inšpirovať a nabrať kurz, aký funguje v iných demokratických krajinách, napríklad v Nemecku. Tam keď opozícia predloží dobrý návrh, bez problémov tento prejde a koalícia to berie ako svoju výhru, že vedela rozoznať, čo je dobré pre krajinu a jej obyvateľov. Toto však u nás nenastane len tak zo dňa na deň. Poslanec musí brať svoj mandát zodpovedne, ako prácu, za ktorú dostáva naozaj nemalé peniaze. Nie tak, že sa neukáže v parlamente bez vážneho dôvodu aj niekoľko dní. Pri zmene volebného systému by sa musel zodpovedať štyri roky najprv svojim voličom, až potom predsedovi materskej strany. Jednoducho dozrela doba na zmenu.
Spomenuli ste pred časom, že mnohí súčasní politici sa správajú presne tak, ako to robil Vladimír Mečiar. Čo konkrétne ste mali na mysli?
Šéfa HZDS kritizovali v minulosti za jeho vyjadrenia na aktíve funkcionárov hnutia v obci Zlatá Idka v okrese Košice-okolie v novembri 1993. Povedal: „Prevalcujeme všetko, nech sa stane vôľa božia…“ Mečiar si nevyslúžil pochvalu ani za to, že mu zachutila moc a riadil sa heslom, že víťaz berie všetko. Aj pre toto mu prischol prívlastok valec zo Zlatej Idky. Či si to však chcú mnohí naši politici priznať alebo nie, napriek kritike po ňom prevzali správanie víťazov volieb – ukázať ostatným, čo oni môžu. Prvoradá je pomsta, a tiež boj, lenže nie za ľudí, ale svoje stranícke záujmy. Občan neraz ostáva niekde v úzadí.
Čo navrhujete?
Predchádzajúce vlády zložené zo starých politických matadorov so zmenou volebného systému nespravili nič, možnože vietor, ktorý zavial v podobe parlamentných nováčikov, by mohol priniesť zmenu. Uvidíme. V tejto súvislosti musím povedať aj to, že je potrebné urobiť poriadok aj so straníckymi peniazmi, aby sa aj príspevok zo štátneho rozpočtu za volebný výsledok strany, ktorý ide z našich daní, mohol rovnako kontrolovať.
(dp)