Samotná synoda prebieha už od roku 2021 a sprevádzajú ju mnohé kontroverzie, ktoré sa odohrávajú najmä v západnej Európe a v Amerike. Často sa v súvislosti s ňou hovorí o akceptácii homosexuálnych manželstiev, svätení žien či ďalších zmenách v náuke cirkvi. Preto sa značná časť veriacich a viacero biskupov obáva, že synoda nie je úprimnou snahou o dialóg, ale skôr pokusom meniť katolícke učenie.
O tom, že tieto pochybnosti sú skutočne vážne, svedčia aj udalosti posledných dní. V pondelok, teda len dva dni pred začiatkom záverečnej fázy synody, totiž pätica kardinálov zverejnila znenie piatich otázok, ktoré 10. júla, práve v súvislosti so synodou, poslali pápežovi Františkovi.
Dubia
Takzvané dubia, ako sa takéto otázky nazývajú, zaslali Františkovi nemecký kardinál Walter Brandmüller, americký kardinál Raymond Burke, čínsky kardinál Joseph Zen Ze-Kiun, mexický kardinál Juan Sandoval Íñiguez a guinejský kardinál Robert Sarah. Otázky sa týkali vývoja doktríny, požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia, autority Synody o synodalite, ordinácie žien a svätej spovede, konkrétne rozhrešenia, ktoré kňaz pri spovedi udeľuje.
Spomínaní kardináli v pondelok, teda len dva dni pred začiatkom záverečnej fázy synody, zverejnili svoje otázky, avšak neukázali pápežove odpovede.
Svoj krok obhajovali tým, že František na dubiá neodpovedal tradičným áno, alebo nie, ale rozvitými odpoveďami. Kardináli preto informovali, že pápežovi poslali 21. augusta preformulované otázky, ktoré viac nabádajú k jasnejším odpovediam v štýle áno, alebo nie.
To, čo verejnosť videla v pondelok, boli teda len pôvodné otázky kardinálov, krátky komentár k pápežovým odpovediam a preformulované znenie otázok. V angličtine si ich výstup možno prečítať napríklad tu.
Takéto konanie zákonite vyvolalo nevôľu kardinála Victora Manuela Fernándeza, nového prefekta Dikastéria pre náuku viery, ktorý päticu kardinálov kritizoval a niekoľko hodín po nich zverejnil aj odpovede pápeža Františka.
Františkove slová
Samozrejme, vo svete najsilnejšie zarezonovala otázka týkajúca sa požehnávania homosexuálnych zväzkov. V nej pápež píše, že „Cirkev má veľmi jasnú koncepciu manželstva: výlučný, stabilný a nerozlučiteľný zväzok medzi mužom a ženou, prirodzene otvorený plodeniu detí. Tento zväzok nazýva "manželstvom". Iné formy zväzku ho realizujú len "čiastočným a analogickým spôsobom" (Amoris Laetitia, 292), a preto ich nemožno striktne nazývať "manželstvom".
A dodáva aj to, že „z tohto dôvodu sa Cirkev vyhýba akýmkoľvek obradom alebo sviatostiam, ktoré by mohli byť v rozpore s týmto presvedčením a mohli by vzbudzovať dojem, že za manželstvo sa uznáva niečo, čo nie je manželstvom.“
Potom sa však tón odpovede mení na menej jednoznačný. Pápež pokračuje: „V styku s ľuďmi však nesmieme stratiť pastoračnú lásku, ktorá musí preniknúť všetky naše rozhodnutia a postoje. Obhajoba objektívnej pravdy nie je jediným prejavom tejto lásky, ktorú tvorí aj láskavosť, trpezlivosť, pochopenie, nežnosť a povzbudenie. Preto sa nemôžeme stať sudcami, ktorí len popierajú, odmietajú, vylučujú.“
„Z tohto dôvodu musí pastoračná rozvaha primerane rozlišovať, či existujú formy požehnania, o ktoré žiada jedna alebo viacero osôb, ktoré nerozširujú nesprávnu predstavu o manželstve. Keď sa totiž žiada o požehnanie, vyjadruje sa prosba o pomoc od Boha, prosba o lepší život, dôvera v Otca, ktorý nám môže pomôcť žiť lepšie,“ pokračuje pontifik.
A na záver dodáva, že „rozhodnutia, ktoré za určitých okolností môžu byť súčasťou pastoračnej obozretnosti, by sa nemali nevyhnutne stať normou. To znamená, že nie je vhodné, aby diecéza, biskupská konferencia alebo akákoľvek iná cirkevná štruktúra neustále a oficiálne schvaľovala postupy alebo obrady pre všetky druhy záležitostí.“
„Kánonické právo by nemalo a ani nemôže obsiahnuť všetko, ani biskupské konferencie by si nemali nárokovať, že to robia svojimi rôznymi dokumentmi a protokolmi, pretože život Cirkvi prebieha okrem normatívnych kanálov aj mnohými inými cestami,“ zakončuje svoju odpoveď pontifik. Celé znenie otázok aj pápežových odpovedí v českom jazyku je možné prečítať si tu.
Problémy to nevyrieši
Z jeho odpovede sa dajú vyčítať tri veci. Prvá, že pápež jasne hovorí, že cirkev má požehnávať len manželstvá. Druhá, že v individuálnych prípadoch pripúšťa možnosť požehnať aj homosexuálny pár. A tretia, že by to nepovýšil na oficiálnu prax.
Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať prijateľne, zdá sa, že problémy v cirkvi to nevyrieši, ale naopak, ešte viac prehĺbi.
V Nemecku, ale aj v Belgicku už totiž nie je požehnávanie homosexuálnych párov len záležitosťou zopár kňazov, ale vo viacerých prípadoch je to praktika, ktorú schvaľujú aj diecézni biskupi, ktorí dokonca organizujú hromadné požehnania takýchto párov. Je jasné, že títo kňazi a biskupi sa zo slov pápeža Františka oprú hlavne o druhú časť a požehnávanie homosexuálnych párov budú prezentovať ako prejav „pastoračnej obozretnosti.“
Že to tak bude možno tušiť aj z titulkov liberálnych médií. Tie reagujú na to, že mnohí veriaci, kňazi, ale aj vysokopostavení biskupi a kardináli v nich živia nádeje na zmenu kurzu v katolíckej cirkvi. Jedným z nich je aj kardinál Fernandez, nový prefekt Dikastéria pre náuku, ktorý sa o dokumente svojho predchodcu, ktorý ešte len v roku 2021 oficiálne potvrdil, že cirkev nemôže požehnávať homosexuálne zväzky, vyjadril, že v ňom "necíti Františkovu vôňu."
Keď dnes František cez Fernándeza komunikuje, že také požehnanie si vie v niektorých prípadoch predstaviť, nadšené médiá to prezentujú podľa šablóny, ktorú v nich už dlhšie živia viacerí poprední predstavitelia Synody o synodalite ako posun. A v zásade majú pravdu. Lebo doteraz hovoril Vatikán takýmto praktikám jasné nie.
Problémom celej situácie je, že takto sa rozdelenie v cirkvi ešte viac prehĺbi.
