Čo je v rozhovore problematické
Najproblematickejšia z rozhovoru je veta, kde kardinál hovorí, že by „neuvažoval o sexualite oddelene od lásky”. Takáto definícia sa totiž viac podobá definícii sexuality od dúhových aktivistov ako od kardinála katolíckej cirkvi. Cirkevné učenie totiž akýkoľvek homosexuálny styk odsudzuje ako nezriadený a nehovorí o podmienke lásky. Navyše, takáto široká definícia sexuality by mohla spochybniť aj učenie cirkvi o smilstve a cudzoložstve.
Kardinálove slová preto opäť vyvolali obavy o to, či Synodu o synodalite nechcú liberálne kruhy v cirkvi zneužiť na zmenu učenia cirkvi v oblasti sexuality, celibátu či svätenia žien.
Práve požiadavky na svätenie žien, ukončenie celibátu či tie na požehnávanie homosexuálnych zväzkov sú totiž požiadavky, ktoré vyplynuli z diecéznej fázy synody v Hollerichovej domovskej diecéze v Luxembursku. Podobné požiadavky pritom vzniesli aj ďalšie západné diecézy a dlhodobo po nich volá aj nemecká Synodálna cesta.
List z Írska
V Írsku v reakcii na to už skupina viac ako 500 mladých ľudí podpísala list, v ktorom sa uvádza, že ich hlas nebol počas synody vypočutý. List bol zaslaný vedúcim predstaviteľom synody, ako aj írskym biskupom. Jeho signatári vyjadrujú obavy, že prebiehajúci synodálny proces by mohol vyvolať falošný dojem, že všetci katolíci v Írsku požadujú zmeny v učení cirkvi. „Povinnosťou Cirkvi nie je meniť sa so svetom, ale meniť svet,“ povedal podľa CNA jeden z autorov listu.
Obavy katolíkov zvyšuje aj to, že práve Hollerich, ktorý sa v minulosti vyjadril, že učenie cirkvi o homosexualite je nesprávne, bol ustanovený za generálneho relátora synody, teda za jedného z jej najdôležitejších osobností. Jeho úlohou ako relátora bude vyhotoviť záverečný dokument, ktorý by mal zhrnúť výsledky synody a od ktorého sa budú odvíjať diskusie na záverečnom synodálnom stretnutí biskupov v Ríme.
Viacerí pozorovatelia sa pritom obávajú, že Hollerich by mohol svoju funkciu využiť na to, aby v dokumente venoval priveľký priestor spomínaným otázkam, po ktorých však bude volať len malá, i keď hlučná časť cirkvi, a prehliadne požiadavky cirkvi z diecéz z iných kútov sveta, ktoré však riešia úplne iné problémy ako cirkev v Nemecku, Luxembursku či niektoré diecézy v USA.
Napokon, podobná situácia nastala aj v rokoch 2014 a 2015, keď prebiehala Synode o rodine. Vtedy viacerí biskupi poukazovali na to, že záverečné správy zo synody neodrážajú priebeh synodálnych debát. Konkrétne v nich mali byť vypustené problémy, o ktorých hovorili napríklad biskupi z Afriky a priveľký priestor mal byť venovaný téme podávania prijímania rozvedeným a znovu zosobášeným, i keď o tejto téme hovorili takmer výhradne len nemeckí biskupi.
Kritické hlasy o manipulovaní synody vtedy vyriekli aj viacerí rešpektovaní kardináli, ako George Pell, Wilfrid Napier, Robert Sarah, Gerhard Ludwig Müller či Péter Erdő, ktorý vtedy zastával funkciu generálneho relátora a nijako nezakrýval, že sa zásadné pasáže Relatia post disceptationem, teda dokumentu, ktorý zhŕňal diskusie biskupov, boli vytvorené bez jeho účasti. Na novinárske otázky o homosexualite vtedy Erdő žurnalistom rozladene odpovedal, že by na ne mal odpovedať ten, kto tam tieto pasáže napísal a posunul slovo arcibiskupovi Brunovi Fortemu.
Synoda o synodalite, ktorá odštartovala na jeseň minulého roka už prešla prvou, takzvanou diecéznou fázou, ktorej mali predsedať miestni biskupi. V septembri tohto roka by mala začať druhá, takzvaná kontinentálna fáza, ktorá bude trvať až do marca budúceho roka. Záverečná tretia fáza, pri ktorej sa uskutoční zhromaždenie kardinálov, sa odohrá v októbri roku 2023 v Ríme.
V týchto dňoch svoje správy z diecéznej fázy synody zverejňujú aj slovenské diecézy. Jednotlivé správy je možné nájsť na webovej stránke synody.
