„Ocenenie“ za najhoršie architektonické dielo získali až 4 stavby z Bratislavy

BRATISLAVA – Šiesty ročník verejnej ankety o podpriemerný, neinovatívny a neekologický počin v architektúre pozná svojich laureátov.

súsošie Cyrila a Metoda a Gorazda Súsošie Gorazda, Metoda a Cyrila. Foto: Peter Zimen.

Vrcholnou udalosťou vo svete architektúry je každoročné udeľovanie ocenení CE ZA AR, ktoré nám poskytuje pohľad na to najkvalitnejšie, čo na poli slovenskej architektúry vzniklo. Protipólom tohto ocenenia je anticena BRUTUS, ktorá má spoločnosť upozorniť na to, že ľahkovážne a nekultúrne uvažovanie o verejnom priestore je živnou pôdou pre formovanie podpriemerného prostredia pre život.

O výsledkoch súťaže rozhoduje anonymná porota zložená z odborníkov v tejto oblasti. Široká verejnosť mala možnosť rozhodnúť počas leta o nomináciách formou online formulára. Z celkovo 44 nominácií sa bratislavské projekty síce nedostali do hlavnej kategórie Absolútny brutus, ale početné zastúpenie získali v podkategórii Dilemy estetiky.

Socha Gorazda, Metoda a Cyrila na Bratislavskom hrade

Osadenie tejto sochy bolo ostro kritizované Slovenskou komorou architektov. Terčom kritiky bol predovšetkým netransparentný spôsob jej realizácie. Tento neslávny počin sa totiž uskutočnil bez širšej odbornej diskusie. Argument, že dielo je darom Konferencie biskupov Slovenska v tomto prípade neobstojí, keďže sa na dielo použili verejné zdroje. Navyše, priestor pred Bratislavským hradom je príliš lukratívne a citlivé miesto na to, aby tam boli sochy osádzané takýmto spôsobom.

Socha Octahedral body od Viktora Freša

Toto dielo je výsledkom verejnej súťaže, v ktorej rozhodovala odborná porota. Viktor Frešo je považovaný za jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov, avšak ani tieto fakty sa nestali zárukou skvalitnenia verejného priestoru. Trinásť metrov vysoká abstraktná postava pozostávajúca z farebných gúľ na oceľovej konštrukcii mala dobre zapadnúť do kontextu urbanistického nábrežia. Vyzerá to však skôr na architektonický prešľap. Pre jedného umenie, pre iného gýč. Vo verejnom priestore by sa však takto experimentovať nemalo.

Socha Octahedral body od Viktora Freša. Foto: www.eurovea.sk

Rekonštrukcia divadla Aréna na Tyršovom nábreží

Divadlo Aréna stojí už takmer 2 storočia. Myšlienka rekonštrukcie bola preto viac než aktuálnou a jedinečnou príležitosťou účelne dotvoriť kultúrne prostredie na opačnom brehu Dunaja. Táto šanca sa však javí byť premrhanou. „Prečo takáto významná stavba prebieha obnovou, ktorej podoba nevzišla z verejnej architektonickej súťaže?“ zaznieva z úst organizátorov Brutusu. Hoci práce stále prebiehajú, optimistický výsledok zrejme nemožno očakávať. Rekonštrukcia je pod záštitou Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý by sa mal touto otázkou zaoberať a priniesť vysvetlenie.

Divadlo Aréna v procese rekonštrukcie. Foto: www.bratislavskykraj.sk

Obnova športovej haly Pasienky

Športová hala na Pasienkoch bola považovaná za ikonické dielo, ktoré v čase svojho vzniku v roku 1958 pôsobilo odvážne a moderne a pútalo pozornosť aj zo zahraničia. Za jej dizajnom stojí architekt Jozef Chovanec. Donedávna tento športový areál čelil problémom s vizuálnym smogom. Bol odetý do mnohých reklamných pútačov. Ďalšou ranou bolo to, čo malo, naopak, areál pozdvihnúť a vdýchnuť mu nový život – jeho rekonštrukcia a zateplenie fasády. Práve „vďaka“ nemu sa objekt stal laureátom v kategórii Dilemy estetiky a čo je horšie, stratil svoj niekdajší lesk a výnimočnosť.

Ikonická hala Pasienky, archívny snímok. Zdroj: Archív Spolku architektov Slovenska.
Hala na Pasienkoch po rekonštrukcii. Foto: TASR.