Fico ide proti mainstreamu Západu
Stále platí, že v odsúdení ruskej invázie fakticky niet sporu. Odsudzuje ju celý Západ, odsudzuje ju Fico, odsudzuje ju autor týchto riadkov. Spor je o príčiny tejto vojny a spor je o to, ako dosiahnuť mier.
Západ kŕčovito popiera, že korene vojny spočívajú v jeho snahe bezprecedentne rozšíriť NATO o Ukrajinu. Toto popieranie je v súčasnosti Veľkou lžou Západu. Je to lož na úrovni tvrdenia, že okupácia Československa v roku 1968 armádami Varšavskej zmluvy nebola okupáciou, ale „internacionálnou bratskou pomocou“.
Západ hovorí, že ruská invázia na Ukrajinu bola nevyprovokovaná a odsúdeniahodná. Keď hovorí, že je odsúdeniahodná, hovorí pravdu. Rusko malo i iné možnosti, než začať vojnu. Keď hovorí, že bola nevyprovokovaná, tak klame.
Nepostupujte už k našim hraniciam, hovorilo Rusko od roku 2008. Nepostupujte, už nepostupujte... Ale Západ odmietal zastaviť sa. Napokon Rusi povedali na prelome rokov 2021 a 2022: nepostupujte, lebo niečo urobíme. Ale Západ aj potom odmietol zastaviť sa.
A Fico o tom hovorí.
Hovorí, že sa jedná o zástupnú vojnu USA proti Rusku. Smer hovorí, že Ukrajina nemá byť v NATO. A preto sa už dávnejšie odklonil od názoru, že jediným riešením vojny je úplná porážka Ruska a obnovenie hraníc Ukrajiny z roku 1991.
Fico tiež hovorí o zastavení vojenskej podpory Ukrajine. Osobne sa domnievam, že toto nie je to najpodstatnejšie a nielen preto, že už nás vlastne ani nenapadá, čo by sme Ukrajincom mali ešte poskytnúť. Najdôležitejšie je hovoriť o príčinách vojny. To ostatné už z toho vyplynie.
Fico túto tému spomedzi aktívnych politikov ovládol. Pellegrini, patriaci percentami do prvej ligy, popri razantnom Ficovi zaniká, lebo hrá rolu toho „dobrého“. Politici Danko a Taraba hovoria podobne, ale majú podstatne menšiu silu. Preto ich popri Ficovi až tak nepočuť.
Horšie však je, keď sa niektorí politici ani nesnažia hovoriť o vojne to, čo hovorí Fico. Nehovoria o dosiahnutí mieru. Hoci to bola úloha práve pre nich. Hovorím o kresťanských demokratoch.
KDH nevedomky za vojnu
Deň po voľbách vystupoval v relácii O päť minút dvanásť i predseda KDH Milan Majerský. Povedal, že „chceme byť pevnou súčasťou NATO, dnes sa cítime najbezpečnejšie práve kvôli tomu, že máme politických, vojenských spojencov, ktorí nám garantujú bezpečnosť“.
Nuž, z NATO sa naozaj nikto nezberá preč. A naozaj sme sa v NATO roky cítili bezpečne a sami sme boli lojálni voči ostatným členom. Bohužiaľ, predseda KDH si nevšimol, že neskôr nás NATO svojimi nerozvážnymi plánmi na rozširovanie doviedlo na pokraj vojny s Ruskou federáciou. Preto Majerského slová o tom, ako sa teraz cítime bezpečne, vyznievajú trochu nemiestne.
To by ešte nebolo to najhoršie. Majerský navrhuje, aby vojenská pomoc Ukrajine bola v kompetencii Európskej únie, nie v kompetencii členských štátov. Proste on chce mať od toho pokoj. Tam, kde sa Fico bije s eurosocialistami v EÚ, tam sa Majerský odovzdáva do vôle EÚ.
Milan Majerský si nevšimol, že EÚ je de facto za vojnu. Veď Európsky parlament pred tromi mesiacmi hlasoval za to, aby sa po skončení vojny Ukrajina stala členom NATO. Hlasovali za to i obaja europoslanci KDH Ivan Štefanec a Miriam Lexmann.
Odhlasovať, že Ukrajina bude v NATO, je, ako vyliať na vojnový požiar cisternu benzínu.
Majerský ešte uviedol, že je, samozrejme, za mier a že keď Putin z Ukrajiny odíde, tak bude ten mier. Lenže Putin je na Ukrajine preto, lebo sa tam tlačilo NATO, čo Rusko považovalo za hrozbu. Majerský však vstup Ukrajiny do NATO podporuje.
A tak kresťanskí demokrati podporujú pokračovanie vojny.
Nenavrhujú riešenie, len ďalšie umieranie
KDH sa Majerského výrokmi zaradilo do radov tých, čo hovoria, že riešením je len úplné vyhnanie Ruska z Ukrajiny. Je v tom však háčik. NATO spolu s Ukrajinou nie sú schopní Rusko vyhnať.
Ukrajinci vedia bojovať. Lenže nestačí to. Napokon, Ukrajinci bojujú na oboch stranách vojny, však? Ukrajinská protiofenzíva, ako píše New York Times, nepriniesla žiadne pozitívne výsledky, len desaťtisíce ďalších mŕtvych ukrajinských vojakov. A keď na jednom mieste Ukrajinci vybojovali za cenu veľkých strát fliačik územia, na inom mieste o nejaký ešte väčší fliačik prišli.
Ktovie, či politici rozprávajúci o vojne tieto veci vedia. Od trapasu s príslušníkom Waffen SS Galizien, ktorému sa dostalo ovácií v kanadskom parlamente, začínam podozrievať politikov z najhrubších nevedomostí.
Koľko Ukrajincov musí zomrieť? Dvestotisíc, pol milióna?
Tragédiou je, že najviac sa láskou k Ukrajine oháňajú tí, čo dlhé roky podporovali tú politiku Západu, ktorá vo svojich konečných dôsledkoch priviedla Ukrajinu k súčasnej tragédii a k hekatombám mŕtvych.
Vojna je vrtkavá. Môže sa stať všeličo. Zatiaľ však NATO a Ukrajina nevyhrávajú.
Pripomeňme, že ešte i po začiatku vojny nebola tragédia úplne dokonaná, lebo Ukrajinci s Rusmi sa v marci 2022 na rokovaniach v Istanbule blížili k mierovej dohode. Podľa nej by Ukrajinci boli súhlasili s neutralitou Ukrajiny a prišli by o Krym a Donbas, ktoré aj tak už desaťročie reálne neovládali. Západ sa proti uzavretiu dohody postavil a vojna pokračovala. Dnes má Ukrajina ešte o dve ďalšie oblasti menej (Cherson a Záporožie) a zrejme o vyše dvestotisíc mŕtvych viac. Ukrajinci sú na tom horšie ako v marci 2022. Budeme ich ešte ďalej hnať na smrť?
Za mier bude Fico, za vojnu kresťanskí politici
Nevieme, ako bude premiér Fico v otázke vojny plniť to, čo hovoril ako opozičný politik. Ale aspoň o tom mieri hovorí. On, bývalý komunista a politik s povesťou zlodeja.
Kresťanskí politici občas spomenú slovo mier, ale fakticky budú podporovať vojnu. Pritom to mali byť oni, ktorí mali hovoriť veci, ktoré hovorí dnes Fico.
Kresťanskí demokrati mali všetky historické predpoklady, aby boli tou silou, ktorá sa proti vojne postaví. Ich prvý predseda a zakladateľ Ján Čarnogurský predvídal nebezpečenstvo súčasnej vojny ešte v 90. rokoch, ale už vtedy za to čelil v KDH kritike. Poslednýkrát sa v otázke vojny a mieru KDH riadilo Čarnogurského odkazom v roku 2003, keď odmietlo americkú inváziu do Iraku.
Potom Čarnogurský organizoval roky mítingy proti americkým základniam. Ich šírenie smerom na východ tiež prispelo k znepriateleniu si Ruska. Ale politikov KDH nič z toho nezaujímalo.
Toto je osobitná tragédia slovenskej kresťanskej demokracie. Keď ona je za pokračovanie vojny, tak sú za mier bývalí komunisti.
A poviem vám, že keď toho nie sú schopní kresťanskí demokrati, tak je dobré, že to robí aspoň niekto iný.
