Matej Gašparovič

Hoci sa Pellegrini ešte začiatkom roka tešil na rolu premiéra vo vláde s progresívcami a súčasnými opozičným stranami, svoj predvolebný obrat k Smeru, ku ktorému ho dotlačil Štefan Hamran, zadefinoval ako hrádzu proti revanšizmu. Smeráckemu.

Kým Robert Fico deklaroval, že nemá náladu a ani energiu na pomstu, ktorú mu veštia a podsúvajú takmer všetky médiá (pričom jeho skutočný zámer nepoznáme), Pellegrini pred voľbami v rozhovore pre Štandard vzniesol obavu, že hoci Ficovi verí, že asi nemá chuť na revanš v silových zložkách, nie je si istý, aké budú chute tých, ktorí zakúsili väzenskú stravu.

U nich môže byť túžba po pomste prirodzene väčšia. Ide najmä o Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara s väzbami na nebezpečnú bödörovskú kliku, o ktorej ambíciách v tejto chvíli tiež ešte nič netušíme. Rovnako nevieme ani to, či im líder Smeru nechá voľný výbeh, alebo ich radšej udrží kdesi na obojku s rádiusom Nitra a okolie.

Líder Hlasu tým vlastne povedal, že vojnu v bezpečnostných zložkách síce ukončí a uzavrie, ale bude to podľa jeho predstáv, nie podľa predstáv starej smeráckej oligarchie. Bude vraj chcieť presadiť svoju umiernenú predstavu, nie mafiánsko-revanšistickú.