Čo bude s hotelom Kyjev? Developer podnikol rázny krok

BRATISLAVA – Niekdajšia neskoromodernistická dominanta Bratislavy, ktorou bezpochyby hotel Kyjev je, aj naďalej chátra. Náklady na jeho správu sa pritom každoročne počítajú v stovkách tisícoch eur. Situáciu aktuálne komplikuje Pamiatkový úrad SR, ktorý ho chce vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku, čo bráni jeho rekonštrukcii. Developer to ale nechce nechať len tak a preto podnikol rázne kroky. Aký teda bude ďalší osud hotela Kyjev? Na ťahu je Ministerstvo kultúry SR.

hotel Kyjev FB Hotel Kyjev. Foto: Hotel Kyjev/FB profil.

Spoločnosť Lordship vlastní hotel Kyjev už takmer 20 rokov. Plány s jeho budúcnosťou pritom vyzerali rôznorodo. Hovorilo sa dokonca aj o búraní. Táto myšlienka sa však stretla s odporom verejnosti a hneď v začiatkoch sa preto od nej upustilo. V súčasnosti ale majiteľ tvrdí, že chce citlivým spôsobom hotel zrekonštruovať, s úctou k minulosti a s ohľadom na potreby ubytovacích zariadení v 21. storočí.

„Cieľom spoločnosti Lordship je zachovanie budovy bývalého hotela Kyjev a jej obnova s rešpektom k jeho pôvodnému vzhľadu. Chceme zachovať nielen pôvodný vzhľad a objem vonkajšieho plášťa, ale aj viaceré hodnotné pôvodné prvky v interiéri. Radi by sme v ňom prevádzkovali naďalej prevažne ubytovacie služby, ktoré budú spĺňať parametre moderných štandardov v centre hlavného mesta členskej krajiny Európskej únie,“ objasnil pre Bratislavský Štandard manažér Lordship pre styk s verejnosťou Tomáš Gelinger.

Vizualizácia Námestia umelcov s hotelom Kyjev. Foto: Lordship.

Začiatkom tohto roka sa pritom situácia javila vcelku optimisticky. Zdalo sa, že po dlhých rokoch chátrania sa konečne pohnú veci dopredu a hotel sa dočká svojej rekonštrukcie. Developer totiž získal kladné stanoviská k svojej projektovej dokumentácii od všetkých dotknutých orgánov, s výnimkou Pamiatkového úradu SR. Ten totiž vydal v minulosti stanovisko, že na vyhlásenie hotela za národnú kultúrnu pamiatku nie sú splnené kritériá. „Požiadavka zachovania a rešpektovania pamiatkových hodnôt objektov v prípade ich vyhlásenia za NKP je v rozpore s požiadavkami na sfunkčnenie budov a ich modernizáciu v súlade so súčasnými štandardmi,“ uviedol Pamiatkový úrad ešte v roku 2013.

Po desiatich rokoch však pamiatkari zmenili názor a tak v súčasnosti prebieha proces schvaľovania hotela Kyjev za národnú kultúrnu pamiatku. „Takýto postup vnímame ako zmenu pravidiel počas hry. Pamiatková ochrana je dnes dostatočne garantovaná pamiatkovou zónou, v ktorej sa objekt nachádza,“ reaguje developer, ktorý s krokmi pamiatkového úradu nesúhlasí a vidí v nich zásadnú komplikáciu pre plánovanú rekonštrukciu.

Prečo pamiatkový úrad prehodnotil svoje doterajšie stanovisko a aké konkrétne požiadavky by boli na developera kladené v prípade vyhlásenia hotela za národnú kultúrnu pamiatku sme sa ale nedozvedeli, keďže z pamiatkového úradu na naše otázky do uzávierky tohto článku neodpovedali.

Proti krokom pamiatkarov podal developer odvolanie na Ministerstvo kultúry SR. Sľubuje si od toho pozitívny posun v celom prípade. „Sme presvedčení, že ministerstvo kultúry ako odvolací orgán uzná, že  k plánovanej obnove budovy pristupujeme citlivo a v súlade s pamiatkovou ochranou, ktorú objekt vďaka svojej polohe v centre požíva. Sme pripravení úzko spolupracovať so všetkými dostupnými stranami, zároveň sme ako investor nútení chrániť našu investíciu,“ prezradil Bratislavskému Štandardu Gelinger.

Rekonštrukciu Kamenného námestia a hotela Kyjev si pritom prajú aj samotní Bratislavčania. Až 78 percent opýtaných totiž vníma súčasný stav Kamenného námestia ako problém, (v roku 2017 to bolo 67 percent) pričom 61 percent verí, že dôjde k modernizácii tohto priestoru. Na otázku, čo by sa s lokalitou malo udiať, uviedli respondenti najčastejšie, že priestor by sa mal zmodernizovať tak, aby zodpovedal centru hlavného mesta v 21. storočí (60 percent opýtaných) a stal sa centrom stretávania sa a kultúry (53 percent). Respondenti by tiež v tejto lokalite uvítali verejný priestor s dostatkom zelene (49 percent).

Za túto lokalitu sa navyše až 54 percent Bratislavčanov hanbí. Horšie dopadla už len Železničná stanica, za ktorú sa hanbí až 88 percent opýtaných. Údaje pochádzajú z prieskumu agentúry MNFORCE, ktorý vykonali na konci septembra tohto roku na vzorke 500 Bratislavčanov.