Americký HDP vystrelil prudko nahor. Pripomína to bolestivý fakt – Európa za USA dlhodobo zaostáva

Americké hospodárstvo v treťom kvartáli rástlo prekvapivo rýchlo, medziročným tempom 4,9 percenta. Britský denník Financial Times (FT) to komentoval slovami, že ide o „svižné tempo, ktoré nie prvýkrát poprelo pochmúrne predpovede ekonómov“. Tí síce očakávali, že rast HDP bude oproti druhému kvartálu (2,1 percenta) akcelerovať, no podľa agentúry Reuters sa prognózy pohybovali okolo čísla 4,3 percenta.

Najväčším prekvapením je to, že najsilnejší štvrťročný nárast HDP od roku 2021 prichádza po dlhom agresívnom sprísňovaní menovej politiky, čiže dvíhaní úrokových sadzieb a zvyšovaní ceny požičaných peňazí, čo by malo ekonomickú aktivitu spotrebiteľov aj firiem skôr utlmovať.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) od marca minulého roka zvýšil úrokové sadzby na 22-ročné maximum v snahe ochladiť ekonomiku a potlačiť infláciu. Aktuálne sa stanovené sadzby pohybujú v pásme 5,25 až 5,5 percenta. Na porovnanie, Európska centrálna banka drží sadzby nižšie, na úrovni 4,5 percenta.

Ťahúňom bola spotreba

Hospodársky impulz pramenil z jednej hlavnej sily – spotrebiteľských výdavkov. Tie v treťom štvrťroku najviac prispeli k rastu ekonomiky. V medziročnom porovnaní sa zvýšili o 4 percentá. Na celkovom zvýšení HDP v treťom kvartáli sa podieľali zhruba 55 percentami.

Ekonómovia zároveň predpokladajú, že nárastu spotreby pomohol silný trh práce.

„Neuveriteľný rast zamestnanosti skutočne poháňa spotrebiteľské výdavky,“ cituje FT hlavnú ekonómku spoločnosti Nationwide Kathy Bostjancicovú, ktorá doplnila, že túto dynamiku „naštartoval“ aj pocit spotrebiteľov, že majú dostatok hotovosti. Ten zrejme pramenil z odloženej spotreby z čias pandémie.

Správa amerického štatistického úradu takisto ukázala, že inflácia v poslednom štvrťroku výrazne ustúpila. Celkový index výdavkov na osobnú spotrebu PCE (Personal Consumption Expenditures Price Index) zostal v septembri na úrovni 3,4 percenta. Jadrový index, ktorý vylučuje volatilné položky, klesol na medziročnú mieru 3,7 percenta.

Väčšina ekonómov zároveň zlepšila svoje očakávania, a teraz podľa britského denníka verí, že Fed môže pre ekonomiku pripraviť „mäkké pristátie“.

„Už dlhší čas sme svedkami negatívnych predstáv o blížiacej sa recesii a pretrvávajúcej inflácii vyvolaných pandémiou,“ povedal Brian Bethune, profesor ekonómie na Boston College. „Ekonomika je však nielen prekvapujúco odolná, ale v roku 2023 sme dva štvrťroky po sebe zaznamenali aj rast založený na produktivite, čo znamená, že hospodársky cyklus stále vyzerá veľmi solídne,“ dodal.

Také vysoké tempo rastu nie je udržateľné

Hoci sú správy z USA v porovnaní s tým, aká je situácia v Európe, mimoriadne pozitívne, ekonómovia sa do veľkej miery zhodujú, že vysoké čísla pravdepodobne neostanú na piedestáli dlhý čas. Mnohí rátajú s tým, že opatrenia centrálnej banky majú oneskorený efekt a keď sa naplno prejavia, spotreba môže relatívne prudko klesnúť.

Ekonómka Nationwide Kathy Bostjancicová očakáva, že táto dynamika sa vytratí, keď začnú firmy a domácnosti zápasiť s rastúcimi nákladmi na pôžičky.

Navyše, ako nedávno informovala agentúra Bloomberg, z viac ako 2 biliónov ušetrených dolárov, ktoré sa americkým spotrebiteľom nahromadili v období pandémie, sa už väčšina vyčerpala. A zvyšné úspory sú sústredené najmä medzi bohatšími domácnosťami, ktoré nemajú taký silný sklon k spotrebe a sú skôr opatrnejšie.

Gregory Daco, hlavný ekonóm spoločnosti EY-Parthenon, ktorého cituje FT, sa domnieva, že ekonomický motor USA, ktorý v treťom štvrťroku dosahoval také dobré výsledky, sa čoskoro zastaví: „Všetky pozitívne faktory spotrebiteľských výdavkov sa v priebehu leta pomerne silno rozbehli, ale niektoré z nich sa pomerne výrazne zmiernili a očakávame, že v priebehu nasledujúcich mesiacov sa zmiernia aj ďalšie.“

Podľa ďalšieho ekonóma, Jeffreyho Roacha, nie sú zvýšené výdavky spotrebiteľov v posledných letných mesiacoch prekvapením. Dodal však, že je „skutočnou otázkou, či tento trend môže pokračovať aj v nasledujúcich štvrťrokoch, a my si myslíme, že nie".

USA predbieha Európu aj z dlhodobého hľadiska

Napriek očakávanému spomaleniu tempa rastu v ďalších mesiacoch sa americkému hospodárstvu prognózuje pre rok 2023 rast okolo dvoch percent, zatiaľ čo hospodárstvo eurozóny, ako aj celej EÚ koketuje skôr so stagnáciou. A hoci by v aktuálnom roku malo rásť zhruba o 0,7 percenta, aj s uvoľnenejšou menovou politikou bude tempo vyše dvojnásobne pomalšie, než to americké.

Lepšie výsledky zámorského partnera však nie sú témou posledných mesiacov či rokov. Ide skôr o dlhodobý trend. Hospodárstvo Spojených štátov rástlo za posledné dve dekády dvakrát rýchlejšie než ekonomiky členských štátov EÚ.

Podľa britského denníka Financial Times sú dôvody rôzne. Na jednej strane stoja krátkodobé faktory, ako sú vládne postpandemické stimuly, ktoré boli v USA omnoho silnejšie než na starom kontinente, rovnako ako väčší vplyv vojny na Ukrajine. Pierre-Olivier Gourinchas, hlavný ekonóm MMF, uviedol, že európske domácnosti mohli byť oproti americkým „obozretnejšie“ pre blízkosť vojny na Ukrajine, pričom spomenul „brutálny“ šok z cien energií, ktorý bol v zámorí omnoho miernejší.

Na druhej strane však ekonomiky odlišujú štrukturálne faktory, ako je investičné prostredie, zloženie priemyslu či demografia.

Technologická a inovačná veľmoc

USA majú prosperujúci technologický sektor s úspešnými a inovatívnymi spoločnosťami. Ekonómovia podľa britského periodika varujú, že vzhľadom na dominantné postavenie USA v oblasti umelej inteligencie a množstvo investícií do tohto sektora, sa tento rozdiel prehĺbi.

Okrem toho, vládne garnitúry v zámorí zaujali iný postoj k prechodu na ekologické technológie. Zákon o znížení inflácie (Inflation Reduction Act, IRA) v hodnote stoviek miliárd dolárov pomohol stimulovať investície do zelených technológií, a to prostredníctvom dotácií a daňových úľav. IRA presvedčil viaceré spoločnosti, vrátane francúzskej Total Energies či nemeckej BMW, aby tam presunuli svoje investície.

Ekonomike USA tiež pomáha ľahší prístup k financiám, pokračuje FT. Viac rizikového kapitálu a lepšie rozvinuté dlhové a kapitálové trhy uľahčili americkým spoločnostiam financovanie rastu, na rozdiel od tých európskych, ktoré sa oveľa viac spoliehajú na banky.

Starý kontinent starne

Problémom Európy je aj rýchle starnutie populácie a nízky počet rodiacich sa detí, čo zaťažuje verejné financie v mnohých štátoch a spôsobuje nedostatok pracovnej sily v niektorých odvetviach. USA na rozdiel od Európy zaznamenávajú z dlhodobého hľadiska nárast počtu obyvateľov v produktívnom veku, aj keď podľa britského denníka je nárast čoraz pomalší.

„Európa už nejaký čas zápasí s nízkym rastom produktivity a začínajú sa prejavovať účinky starnutia populácie,“ cituje Financial Times Alfreda Kammera, riaditeľa MMF pre Európu. „Mzdy kvalifikovaných východoeurópskych pracovníkov rýchlo rastú,“ povedal a dodal, že „sociálna reforma v západnej Európe, ktorá prispela k zvýšeniu účasti na trhu práce, pravdepodobne dosiahla svoje hranice.“

Sven Jari Stehn, ekonóm investičnej banky Goldman Sachs, zase skonštatoval, že USA „budú v nasledujúcich rokoch naďalej prevyšovať eurozónu“, a to aj po tom, čo dočasné faktory pominú.