Americký HDP vystrelil prudko nahor. Pripomína to bolestivý fakt – Európa za USA dlhodobo zaostáva

Hospodárstvo Spojených štátov zaknihovalo v treťom kvartáli prekvapivo dobré výsledky. Na starom kontinente sa nič podobné nečaká. Otázka, čo robia USA lepšie ako európske ekonomiky, je preto opäť relevantná.

Americké hospodárstvo v treťom kvartáli rástlo prekvapivo rýchlo, medziročným tempom 4,9 percenta. Britský denník Financial Times (FT) to komentoval slovami, že ide o „svižné tempo, ktoré nie prvýkrát poprelo pochmúrne predpovede ekonómov“. Tí síce očakávali, že rast HDP bude oproti druhému kvartálu (2,1 percenta) akcelerovať, no podľa agentúry Reuters sa prognózy pohybovali okolo čísla 4,3 percenta.

Najväčším prekvapením je to, že najsilnejší štvrťročný nárast HDP od roku 2021 prichádza po dlhom agresívnom sprísňovaní menovej politiky, čiže dvíhaní úrokových sadzieb a zvyšovaní ceny požičaných peňazí, čo by malo ekonomickú aktivitu spotrebiteľov aj firiem skôr utlmovať.

Americký Federálny rezervný systém (Fed) od marca minulého roka zvýšil úrokové sadzby na 22-ročné maximum v snahe ochladiť ekonomiku a potlačiť infláciu. Aktuálne sa stanovené sadzby pohybujú v pásme 5,25 až 5,5 percenta. Na porovnanie, Európska centrálna banka drží sadzby nižšie, na úrovni 4,5 percenta.

Ťahúňom bola spotreba

Hospodársky impulz pramenil z jednej hlavnej sily – spotrebiteľských výdavkov. Tie v treťom štvrťroku najviac prispeli k rastu ekonomiky. V medziročnom porovnaní sa zvýšili o 4 percentá. Na celkovom zvýšení HDP v treťom kvartáli sa podieľali zhruba 55 percentami.

Ekonómovia zároveň predpokladajú, že nárastu spotreby pomohol silný trh práce.

„Neuveriteľný rast zamestnanosti skutočne poháňa spotrebiteľské výdavky,“ cituje FT hlavnú ekonómku spoločnosti Nationwide Kathy Bostjancicovú, ktorá doplnila, že túto dynamiku „naštartoval“ aj pocit spotrebiteľov, že majú dostatok hotovosti. Ten zrejme pramenil z odloženej spotreby z čias pandémie.

Správa amerického štatistického úradu takisto ukázala, že inflácia v poslednom štvrťroku výrazne ustúpila. Celkový index výdavkov na osobnú spotrebu PCE (Personal Consumption Expenditures Price Index) zostal v septembri na úrovni 3,4 percenta. Jadrový index, ktorý vylučuje volatilné položky, klesol na medziročnú mieru 3,7 percenta.

Väčšina ekonómov zároveň zlepšila svoje očakávania, a teraz podľa britského denníka verí, že Fed môže pre ekonomiku pripraviť „mäkké pristátie“.

„Už dlhší čas sme svedkami negatívnych predstáv o blížiacej sa recesii a pretrvávajúcej inflácii vyvolaných pandémiou,“ povedal Brian Bethune, profesor ekonómie na Boston College. „Ekonomika je však nielen prekvapujúco odolná, ale v roku 2023 sme dva štvrťroky po sebe zaznamenali aj rast založený na produktivite, čo znamená, že hospodársky cyklus stále vyzerá veľmi solídne,“ dodal.

Také vysoké tempo rastu nie je udržateľné