Inflácia v eurozóne sa znížila na najnižšiu úroveň za viac ako dva roky. Spotrebiteľské ceny v októbri vzrástli v medziročnom porovnaní o 2,9 percenta. Zároveň je to menej ako 4,3 percenta v predchádzajúcom mesiaci a tiež lepšie ako odhady analytikov. Najčastejšie číslo, ktoré v prieskume očakávali experti agentúry Bloomberg bolo 3,1 percenta.

Okrem toho klesla na úroveň 4,2 percenta aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny energií a potravín. Energie boli totiž počas októbra v medziročnom porovnaní lacnejšie o vyše 11 percent, zatiaľ čo ceny potravín vrátane alkoholu i tabaku vzrástli oproti októbru 2022 o 7,5 percenta.

Celkové tempo rastu spotrebiteľských cien sa tak približuje k inflačnému cieľu ECB na úrovni dvoch percent. Zdá sa, že základná úroková sadzba, ktorú bankári aktuálne držia na úrovni 4,5 percenta, zatiaľ na krotenie inflácie stačí.

Má to svoju cenu: rozdiely medzi štátmi sú veľké, ukazuje sa deflačný strašiak

Správy o najnovšom vývoji inflácie, ktorá sa blíži k cieľu, znejú pozitívne, no ekonomiky jednotlivých členov eurozóny sa v niektorých prípadoch diametrálne odlišujú. Na juhu je teplejšie, na severe chladnejšie, niekde sa ťaží ropa, inde nie, niekde prevláda priemysel a niekde zase služby. Inflačné impulzy sú preto v jednotlivých hospodárstvach odlišné.

Vidno to aj na najnovších číslach, kde dva štáty eurozóny, Belgicko (-1,7 percenta) a Holandsko (-1,1 percenta), bojujú s opačným problémom než väčšina štátov – defláciou. Tá je strašiakom ekonómov najmä pre (logické) uvažovanie spotrebiteľov. Tí môžu pri poklese cien odkladať svoje výdavky s vidinou toho, že vec bude neskôr ešte lacnejšia. To vedie k nižším príjmom výrobcov, vyššej nezamestnanosti, čoraz nižším cenám a tiež výdavkom. V priebehu americkej histórie boli preto obdobia deflácie väčšinou spojené s poklesmi HDP.

Naproti tomu je však jasné, že v niektorých štátoch menového boku, ako je aj Slovensko (7,8 percenta), Chorvátsko (6,7 percenta) či Slovinsko (6,6 percenta), ostáva inflácia, napriek kontinuálnemu poklesu, stále dosť vysoká.

Daňou je aj stagnácia. Európa prehráva preteky so Spojenými štátmi

Dlhodobé a bezprecedentné zvyšovanie úrokových sadzieb si však vyberá svoju hlavnú daň na hospodárskom raste. Hrubý domáci produkt v treťom štvrťroku klesol oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 0,1 percenta. Podľa agentúry Bloomberg sa očakávalo, že ekonomika bude stagnovať na nule.

V medziročnom porovnaní to ekonomika eurozóny ustála tesne nad nulou, keď rástla o 0,1 percenta.

Z pohľadu celej EÚ, kde sú započítané aj štáty, ktoré majú vlastné centrálne banky a svoju menu, rástol HDP v medzikvartálnom aj medziročnom porovnaní o 0,1 percenta.

Na porovnanie, vývoj ekonomiky USA je za posledné mesiace v ostrom kontraste s dianím na starom kontinente. Spojené štáty v období od júla do septembra zaznamenali prudký rast o bezmála päť percent, pričom sa podarilo zraziť na tri percentá aj infláciu.

„Chorí“ členovia európskej rodiny

Rovnako ako pri inflácii, ktorú zaknihovali jednotlivé štáty eurozóny v rôznej výške, aj ekonomický výkon sa naprieč starým kontinentom líšil.

Hoci na tom najväčšia európska ekonomika, Nemecko, nie je spomedzi všetkých najhoršie (pokles HDP o 0,1 percenta respektíve medziročne o 0,4 percenta), svojou veľkosťou a vplyvom na ďalšie obchodne napojené krajiny, napríklad na Česko, Rakúsko, ale aj Slovensko spôsobuje, že sa "choroba" šíri.

Slovenské údaje za posledný kvartál zatiaľ nie sú k dispozícii, no Česi sa prepadli o 0,3 percenta a Rakúšania o 0,6 percenta. Obe krajiny evidujú ešte horšie čísla v medziročnom porovnaní. Rebríčku momentálne kraľuje Írsko, ktoré zaznamenalo v treťom kvartáli prepad HDP o 1,8 percenta, a v medziročnom porovnaní až o 4,7 percenta.

Na opačnom konci lana sa nachádza Lotyšsko, Belgicko, Španielsko či Portugalsko, ktoré rástli oproti druhému kvartálu, no aj v medziročnom porovnaní.

Niečo za niečo

Nakoniec platí, že hoci je ECB vďaka zvýšeniam sadzieb pomerne úspešná na bojovom poli, kde čelí inflácii, vyplývajú z toho aj nepríjemné následky.

Rozličné tempo rastu cien v jednotlivých krajinách so sebou prináša deflačné hrozby. Reštriktívna politika si vyberá daň aj na domácnostiach a firmách tým, že prudko zvyšuje náklady na úvery. Menej sa nakupuje, menej spotrebúva, menej sa vyrába a predáva. Čo ešte nebolo spomenuté, je, že drahšie si budú požičiavať aj vlády jednotlivých štátov eurozóny. Pri vysokých deficitoch rozpočtov a slabom výkone hospodárstva im preto môže razantne stúpať aj ukazovateľ dlhu, ktorý sa pomeriava k veľkosti ekonomiky.

Európski centrálni bankári tak pri každom rozhodovaní stoja pred dilemou, čo spraviť.

Po poslednom októbrovom zasadnutí ostali úrokové sadzby nezmenené. No viacerí guvernéri banky už pred zasadnutím avizovali, že drahšie eurá tu môžu byť dlhší čas, a dvere sú otvorené aj pre ďalšie zvyšovanie sadzieb. A šéfka ECB Christine Lagardová po rozhodnutí zdôraznila, že reči o znižovaní sadzieb s cieľom oživiť ekonomickú aktivitu sú predčasné, keďže misia úradníkov v oblasti inflácie podľa nej ešte nie je ukončená.