Hamranov viceprezident Branko Kišš sa vracia do funkcie. Šutaj Eštok prvýkrát narazil

Branko Kišš môže naďalej pôsobiť ako prvý viceprezident Policajného zboru. Vyplýva to z neodkladného opatrenia, ktoré vydal Mestský súd Bratislava IV. Na sociálnej sieti ho zverejnil advokát Peter Kubina. Ministerstvo vnútra avizovalo, že využije opravné prostriedky.

Personálne zmeny na ministerstve vnútra dostali prvú trhlinu. Len po dvoch dňoch vo funkcii minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) zrušil funkcie viceprezidentov Policajného zboru. Tí boli blízkymi spolupracovníkmi bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Dovtedajších policajných viceprezidentov Branka Kišša a Damiána Imreho nový minister preložil na iné posty.

Kišš sa však obrátil na súd a vymohol si zmenu. Sudca Mestského súdu Bratislava IV vo štvrtok rozhodol, že Kišš sa má vrátiť do svojej predchádzajúcej funkcie.

„Práve nám bolo doručené neodkladné opatrenie, ktorým Mestský súd Bratislava IV dnes v celom rozsahu vyhovel nášmu návrhu a vrátil na pôvodné pracovné miesto prvého viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša,“ uviedol Kubina.

„Máme tu teda prvé rozhodnutie súdu potvrdzujúce nezákonnosť konania ministra vnútra, už po 9 dňoch od podania návrhu. Čakáme na ďalších šesť,“ uviedol na sociálnej sieti Kubina, ktorý je súčasne advokátom šestice obvinených policajtov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorých minister vnútra v rovnaký deň postavil mimo služby.

 „Žalovaný je povinný umožniť žalobcovi pokračovať vo výkone štátnej služby v mieste výkonu na Prezídiu Policajného zboru vo funkcii prvého viceprezidenta Policajného zboru,“ uvádza sa vo vydanom neodkladnom opatrení.

Na post sa môže vrátiť už v piatok

Kubina upozorňuje, že neodkladné opatrenie je vykonateľné okamžite. Kišš sa teda môže vrátiť do funkcie už 10. novembra v piatok.

Proti uzneseniu súdu možno podať do 15 dní odvolanie. Nič to však nemení na tom, že policajný viceprezident by sa mal vrátiť na svoj post. Inak môže ísť o marenie rozhodnutia súdu, čo je trestné.

Ministerstvo reagovalo, že po doručení predmetného uznesenia využije všetky zákonné opravné prostriedky. Považuje ho za predčasne vydané bez toho, aby bolo rezortu umožnené vyjadriť sa k návrhu na jeho vydanie.

Ak Šutaj Eštok na odvolacom súde uspeje, Kišš príde o stoličku a bude sa musieť vrátiť na miesto, kam ho minister preložil po zániku jeho funkcie.

Opozícia vyzýva ministra vnútra na odstúpenie

Šutaj Eštok by mal po opatrení súdu podľa Progresívneho Slovenska okamžite odstúpiť. Ak neodstúpi, budú trvať na jeho odvolaní okamžite po tom, ako bude vláde vyslovená dôvera.

Hnutie Slovensko zdôraznilo, že minister vnútra porušil zákon. Vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby Šutaja Eštoka okamžite odvolal.

KDH zase vyzvalo Šutaja Eštoka, aby ihneď začal komunikovať s Úradom na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Strana SaS v reakcii na opatrenie súdu poukázala na to, že sa tak potvrdilo, že jej štvrtkové trestné oznámenie na ministra je opodstatnené.

SaS podala na Šutaja Eštoka trestné oznámenie

Strana SaS podala vo štvrtok trestné oznámenie na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Dopustil sa ho podľa slov exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej tým, že postavil elitných vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu mimo služby bez toho, aby rešpektoval podmienky zákona o štátnej službe, ktorý sa týka príslušníkov Policajného zboru a rovnako aj zákona o ochrane oznamovateľov.

„Minister sa nevyrovnal ani s tým, aký vážny štátny záujem tu mal byť porušený, ak by ich nechal v službe. Rovnako sa nevyrovnal s tým, že je tu rozhodnutie súdu, ktoré spochybnilo vôbec základ trestného stíhania,“ povedala na brífingu Kolíková.

Minister vnútra vníma trestné oznámenie strany SaS, podané v súvislosti s postavením čurillovcov mimo služby, ako „zúfalý pokus zúfalých politikov v snahe získať mediálnu pozornosť“. Trvá na tom, že postavením obvinených vyšetrovateľov mimo služby si splnil zákonnú povinnosť.

Dlugošová: Šutaj Eštok porušil zákon

Úrad pre ochranu oznamovateľov (ÚOO) však vo štvrtok uviedol, že ministerstvo vnútra porušilo zákon. Čurillovcov totiž mohlo prepustiť z polície až so súhlasom ÚOO a ten si minister nepýtal a konal na základe „vlastného úsudku“.

Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová na štvrtkovom tlačovom brífingu, zdôraznila, že vo veci „vojny v polícii“ úrad nestojí na žiadnej strane. Úlohou ÚOO je podľa nej „dodržiavať zákon a dodržiavať princípy ochrany oznamovateľov v reálnom živote“. Úrad preto podľa nej v kauze „vojny v polícii“ nestojí na žiadnej strane.

Pokiaľ by sa zamestnávateľ na ÚOO obrátil, vylúčil by pochybnosť, že úkon pozbavenia funkcie je motivovaný niečím iným ako zákonnými dôvodmi, napríklad odvetou. Rezort vnútra porušil zákon, vyhlásila Dlugošová. Zo strany úradu mu môže hroziť pokuta do výšky 100-tisíc eur.