Dokáže Amerika pomáhať všetkým spojencom? Kde sú limity Spojených štátov

V Spojených štátoch sa už niekoľko mesiacov vedie debata o tom, nakoľko je krajina schopná vojensky podporovať všetkých svojich spojencov a naďalej pôsobiť v rôznych kútoch sveta ako „globálny strážca poriadku“. S prípadným Trumpovým víťazstvom v prezidentských voľbách 2024, ktoré nie je nereálne, by navyše hrozilo, že sa jeho slogan Amerika na prvom mieste pretaví do geopolitickej reality.

Keď Spojené štáty v roku 2022 začali poskytovať Ukrajine zbrane, muníciu a finančnú pomoc, odštartovalo to debatu o tom, či sa tým neohrozí ich vyšší zahranično-politický záujem o udržanie vplyvu na Taiwane a jeho nezávislosti. Otázka začala byť ešte pálčivejšia po tom, ako sa Izrael, ďalší významný spojenec USA, ocitol vo vojne s Hamasom, pričom vylúčiť sa nedá ani širší konflikt s arabskými štátmi v regióne.

Americké základne v Iraku a Sýrii boli zároveň počas predchádzajúcich týždňov vystavené viacerým útokom. „Toto je najnebezpečnejší moment od studenej vojny,“ cituje Economist politológa Matthewa Kroeniga z think-tanku Atlantic Council vo Washingtone, ktorý k svojmu vyjadreniu dodal: „Ak sa do toho zapojí Irán a Hizballáh, Amerika sa môže cítiť nútená odpovedať. A nevidí potom Čína príležitosť skúsiť niečo proti Taiwanu?“

Hegemón už nie je nedotknuteľný

Hoci nemožno polemizovať o tom, že USA stále ostávajú v mnohých aspektoch svetovým lídrom, ich hlavný vyzývateľ, Čína, po vojenskej i ekonomickej stránke rýchlo rastie a zmenšuje rozdiely. A do popredia sa čoraz viac dostáva diskusia o tom, či ešte môžeme hovoriť o unipolárnom svete, kde pravidlá stráži jeden hlavný hráč, alebo sa to už definitívne triešti na dva či ešte viac geopolitických blokov.

Harvardský akademik Joseph Nye už pred vyše troma desaťročiami definoval tri hlavné zložky moci, ktorými oplýva svetový hegemón – vojenská, ekonomická a akási mäkká kultúrno-inštitucionálna vyjednávacia sila, ktorou dokáže presadzovať svoje ciele.

Z vojenského hľadiska zostáva Amerika kolosom a stále sa považuje za jednoznačného lídra.

(Find more statistics at Statista)

Z ekonomického hľadiska je to už omnoho vyrovnanejšie. Hrubý domáci produkt Číny je síce ešte stále o niečo menší ako ten americký pri trhových výmenných kurzoch, no prevyšuje ho z pohľadu parity kúpnej sily. Samozrejme, pri prepočtoch na obyvateľov vidieť, že Američania sú niekoľkonásobne bohatší ako Číňania, no pri hodnotení sily hospodárstva nie je tento ukazovateľ veľmi platný.

Najťažšie merateľná je mäkká sila. USA si stále udržiavajú vplyv v Európe, Japonsku či ďalších svetových ekonomikách, ale v rôznych regiónoch silnejú ďalší hráči. Kroenig pre Economist uviedol, že vníma svet skôr ako multipolárny.

Trump v Bielom dome by znamenal zmenu paradigmy

Zdá sa, že v amerických kuloároch meniacu sa situáciu vo svete citlivo vnímajú. Bývalý americký prezident Donald Trump už počas svojho prvého šéfovania v Bielom dome viedol kampaň v duchu Amerika na prvom mieste.

Podľa Gideona Rachmana, špičkového zahranično-politického komentátora britských novín Financial Times, vyvoláva perspektíva návratu Trumpa do Bieleho domu v budúcom roku obrovský otáznik nad budúcnosťou americkej ochoty vykonávať funkciu globálneho policajta.