Za ostatné dva roky sa výrazne zmenili toky plynu do Európy. Pesimistické predpovede o tom, že druhá zima po obmedzení ruských tokov bude tá najkrutejšia, sa nenaplnili. Naopak, naplnili sa európske zásobníky, ktoré začiatkom novembra dosiahli maximálnu kapacitu. A ďalšie dve miliardy kubíkov majú európski obchodníci uložené v ukrajinských zásobníkoch, ktoré v tejto štatistike nie sú zarátané. V polovici novembra bolo čerpanie zo zásobníkov stále nulové.
Cena sa v posledných mesiacoch ustálila v rozmedzí 40 až 50 eur za megawatthodinu. To je viac ako dlhoročný priemer, no menej ako v septembri 2021, teda v období ešte pred inváziou na Ukrajinu. Aké pozitívne a negatívne očakávania sú na túto sezónu?
Prvou je počasie. Prechádzajúca zima bola extrémne mierna, no El Niño by malo priniesť viac zrážok a pravdepodobne aj nižšie teploty. Oproti minulej sezóne je však v akcii oveľa viac jadra na Slovensku, vo Fínsku a hlavne vo Francúzsku. Na strane ponuky je pozitívom aj zhruba o pätinu väčšia kapacita európskych LNG terminálov.
Problémom je skôr druhá polovica rovnice – exportné možnosti producentov plynu výraznejšie narastú až okolo roku 2026. Niečo z LNG na globálnom trhu uvoľňuje postupný reštart jadra v Japonsku, kde dvanásť rokov od Fukušimy opäť beží už dvanásť reaktorov. Na druhej strane, všetci už vyše roka očakávajú nárast dopytu po plyne z Číny, ktorá sa z lockdawnového spánku rozbieha len veľmi pomaly.
