Prihlásiť sa

Ako sme Rusov vyzvali na súboj a nevyhrávame ho. A ako to súvisí s výročím Novembra 1989

Statue of Liberty, Odaiba, Tokyo, Japan. Kópia Sochy slobody v Tokiu. Ilustračné foto: Profimedia.sk

Skúste povedať o vojne na Ukrajine pravdu a hneď budete označený, že ste niekto proruský, prokremeľský, proputinovský. Budete sa cítiť tak, ako sa za komunizmu cítili odporcovia režimu, označovaní za „rozvratné živly“. Aké smutné, že tak dnes nálepkujú tí, ktorí v Novembri 1989 hovorili o pravde a láske. Píše Vladimír Palko.

Každoročne od 17. novembra až do konca mesiaca sa v myšlienkach vraciam k Novembru 89. Darmo, navždy budem patriť k tým, pre ktorých to výročie znamená slobodu. Ten plamienok v srdci nezhynie.

Zároveň cítim rozpaky z toho, kam sa tá veľká komunita ľudí, ktorých posolstvo Novembra spája, politicky pohla. Najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Čo povedal Arachamija? Že Rusi nechceli Ukrajinu v NATO

Pred pár dňami prehovoril v ukrajinskej televízii Davyd Arachamija, predseda poslaneckého klubu Zelenského strany „Sluha národa“. Hovoril o priebehu rokovaní o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom v prvých týždňoch po začiatku ruskej invázie, teda v marci 2022. Arachamija dosvedčil jednoznačne: Rusku malo de facto jednu-jedinú požiadavku pre ukončenie vojny. Všetko ostatné bolo podľa Arachamiju nepodstatné. Rusko chcelo neutralitu Ukrajiny, teda aby sa Ukrajina nestala členom NATO.

Na otázku moderátorky, prečo s tým Ukrajina nesúhlasila, Arachamija odpovedal trochu rozpačito. Že na to by bolo bývalo treba zmeniť ukrajinskú ústavu. A že Rusom neverili.

Čo bolo na tom k neuvereniu?

Čo bolo na tom k neuvereniu? Veď Rusi to opakovali roky znovu a znovu. Veľvyslanec USA William Burns oznamoval v roku 2008 na State Departmente, že Ukrajina v NATO je pre celý ruský politický establišment „najjasnejšou zo všetkých červených čiar“. Na samite NATO v Bukurešti v roku 2008 nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy tento postoj Ruska chápali  a nesúhlasili so schválením Akčného plánu pre členstvo Ukrajiny, preto samit iba prijal deklaráciu s prísľubom členstva.

Po rokoch Angela Merkelová povedala, že Putin by bol považoval Akčný plán členstva pre Ukrajinu za vyhlásenie vojny.

Sám Putin počas svojej účasti na samite povedal, že Rusko považuje členstvo Ukrajiny v NATO za priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruska.

A napokon Rusi žiadali na prelome rokov 2021 a 2022, dva mesiace pred inváziou, USA a NATO, aby sa vzdali myšlienky Ukrajiny v NATO.

Čo už len bolo nedôveryhodné na tejto požiadavke po začiatku invázie? Žiadali to roky a stále.

Arachamija potvrdil Johnsonovu intervenciu

Prezident Zelenský v marci 2022 dával najavo, že by bol ochotný na ruskú požiadavku ukrajinskej neutrality pristúpiť. Druhá dôležitá vec, ktorú Arachamija dosvedčil, bola intervencia britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý pricestoval do Kyjeva a presvedčil Zelenského, aby sa s Rusmi na ničom nedohodol a vo vojne pokračoval.

Veď to všetko sa už vedelo, ale…

Nie že by to boli nejaké novinky. Že Ukrajina v NATO je vojnotvorná myšlienka, som napísal už pred rokmi. Že tá myšlienka naozaj viedla k vojne, najprv k občianskej na Donbase, potom k rusko-ukrajinskej, a že to už dávno bola najprv zástupná vojna americko-ruská, súdni ľudia vedia.

Že Boris Johnson presviedčal Zelenského a ten zmenil názor, o tom písala Ukrajinská pravda už vtedy na jar 2022. Neskôr hovoril o tom izraelský premiér Naftali Bennett, hovoril o tom aj samotný Putin na stretnutí s africkými politikmi.

Ale i tak slová Arachamiju znamenajú veľa. Pretože tieto fakty vyzerali inak, keď ešte žila nádej, že Ukrajina v tej vojne víťazí. A inak vyzerajú dnes.   


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami