Noviny Welt o zlej situácii Ukrajiny: všetci to vedia, no nikto okrem Orbána sa to neodváži povedať nahlas

Hoci sa do oslobodzovania ukrajinského územia v prvej polovici roka vkladali veľké nádeje, mediálny tón sa v priebehu jesene zásadne zmenil. Debata sa už niekoľko týždňov nevedie o tom, či protiofenzíva skončila zle, ale ako veľmi.

Do zmeny tejto paradigmy zapadá aj víkendový článok nemeckého denníka Welt, ktorý je známy svojím prokyjevským postojom a v minulosti uverejnili množstvo článkov o pravdepodobnom úspechu ofenzívy proti Rusku.

O mnohom vypovedá už jeho názov: Prehral už Kyjev? Autor textu Sascha Lehnartz – bývalý redaktor denníkov Frankfurter Allgemeine Zeitung a Süddeutsche Zeitung – v ňom identifikuje viacero bodov, na ktorých stavia túto rečnícku otázku.

Strata kolegiality medzi dvomi najmocnejšími mužmi

V úvode konštatuje, že „najneskôr od začiatku novembra má ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nového súpera, ktorý sa nedal nevyhnutne očakávať: svojho vlastného vrchného veliteľa (armády) Valerija Zalužného“.

Welt v tejto súvislosti odkazuje na notoricky známe vyjadrenia Zalužného v britskom magazíne Economist z prelomu októbra a novembra. Od ich publikovania sa napätie medzi vojenským a politickým vedením Ukrajiny netají.

Pripomeňme, že konflikt s Ruskom podľa šéfa ukrajinskej armády Valerija Zalužného dostal charakter pozičnej vojny a statických vyčerpávajúcich bojov. Zalužnyj priznal, že táto situácia viac nahráva Rusku, ktoré je schopné ľahšie obnoviť svoje sily a nakoniec ohroziť ukrajinskú armádu aj štát.

Krátko nato kancelária prezidenta Volodymyra Zelenského Zalužného pokarhala. Jej predstaviteľ Ihor Žovka v štátnej televízii uviedol, že tvrdenia generála vyvolali medzi západnými spojencami „paniku“.

V pondelok priniesol denník Ukrajinská pravda rozsiahly materiál o tom, čo sa naozaj odohráva medzi dvomi kľúčovými mužmi, a prispieva k tomu, že sa ich vzťahy nepovažujú za najkolegiálnejšie. Skloňujú sa napríklad údajné Zalužného prezidentské ambície (ktoré by podľa neverejného prieskumu vôbec nemuseli byť márne) či vmiešavanie sa Zelenského do vojenských operácií.

„Spor medzi prezidentom a najvyšším vojenským dôstojníkom ukazuje, že jednotný domáci front na Ukrajine sa rúca. A každá pochybnosť vyjadrená v Kyjeve o vyhliadkach Ukrajiny na úspech sa umocňuje v chodbách európskych a amerických vládnych centrál,“ píše Lehnartz.

Fico, Wilders, Trump

Článok tiež upriamuje pozornosť na nástup politických lídrov, ktorí môžu skomplikovať pokračovanie materiálnej a finančnej pomoci Ukrajine. „Nedávne volebné víťazstvá Geerta Wildersa v Holandsku a Roberta Fica na Slovensku – obaja odmietajú ďalší predaj zbraní Ukrajine – sú tiež príznakmi rastúcej vojnovej únavy na Západe,“ píše periodikum.

„Talianska premiérka Giorgia Meloniová to priznala v septembri, keď ju oklamalo po telefóne duo moskovských komikov: videla ‚veľkú únavu na všetkých stranách‘. Maďarský premiér Viktor Orbán už vyhlásil ukrajinskú stratégiu za ‚neúspešnú‘. Každý to vie, ale nikto (okrem Orbána) sa to neodváži povedať nahlas,“ pokračuje Welt.

Je tiež nutné spomenúť potencionálny návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu či fakt, že niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia takzvanej tvrdej línie, dlhodobo ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres preto už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.

Do úvahy tiež treba vziať prehlbujúcu sa rozpočtovú krízu v Nemecku, ktorá by tiež mohla znamenať ďalšie škrty v podpore Ukrajiny, čo by ohrozilo jej vojnové úsilie.

„Západ je vyčerpaný vojnou, ktorú v jeho mene vedie Ukrajina. Kým autokratické Rusko pokojne vypaľuje jednu kohortu rezervistov za druhou, v liberálnych demokraciách Západu s blížiacimi sa ďalšími voľbami narastá nervozita,“ konštatuje Lehnartz.

Oslobodzovanie ostalo len na papieri

Tretím rozmerom bezútešnosti ukrajinskej pozície je dobre známa situácia na bojisku. Za päť mesiacov ofenzívy Ukrajina oslobodila menej ako 0,25 percenta okupovaného územia za cenu obrovských strát mužov a techniky. Rusom sa navyše darí v niektorých oblastiach mierne postupovať.

Výpoveď o tom, čo Ukrajincov čaká pri vstupe na Rusmi okupované územie, priniesla v aktuálnom texte aj britská BBC. Niekoľko stoviek ukrajinských vojakov sa v rámci protiofenzívy dostalo na druhý breh Dnepra, snažiac sa vytvoriť predmostie v okolí obce Krynky. Jeden z nich pre televíziu uviedol, že pod ruskou paľbou strávil niekoľko týždňov.

„Celý prechod cez rieku je pod neustálou paľbou. Videl som, ako člny s mojimi kamarátmi na palube po zásahu jednoducho zmizli vo vode a navždy sa stratili v rieke Dneper,“ uviedol pre BBC.

„Keď sme dorazili na [východný] breh, nepriateľ tam už čakal. Rusi, ktorých sa nám podarilo zajať, povedali, že ich sily dostali tip na naše vylodenie, takže keď sme tam prišli, presne vedeli, kde nás majú nájsť. Vrhli na nás všetko – delostrelectvo, mínomety a plameňometné systémy. Myslel som si, že sa nikdy nedostanem von,“ vyjadril sa.

Vojenský historik Fred Kagan vymenoval niekoľko kľúčových dôvodov smrteľnej patovej situácie: všadeprítomnosť dronov, schopnosť Rusov prekaziť cielenie ukrajinského delostrelectva rušiacimi signálmi, stabilita ruských opevnení, nedostatočná ukrajinská protivzdušná obrana a slabé letectvo, nedostatočný dolet ukrajinských riadených striel a nedostatočný počet tankov a odmínovacej techniky.

Samostatnou kapitolou je do očí bijúci nedostatok munície. Odborníci odhadujú, že Rusko v súčasnosti vyrába sedemkrát viac delostreleckých granátov ako Západ, ktorý – ako povedal admirál Rob Bauer z Holandska, predseda Vojenského výboru NATO a jeden z najvyšších funkcionárov Aliancie – už vidí na „dno suda“.

Keď to nejde silou, pôjde to ešte väčšou?

Hoci sa vojenské riešenie konfliktu ukazuje ako nesmierne deštruktívne a na hrane praktických možností, v závere textu Welt odkazuje na viacero expertov, ktorí volajú po ešte dôslednejšej vojenskej podpore pre Ukrajinu.

Carlo Masala, profesor medzinárodnej politiky, a Nico Lange z Mníchovskej bezpečnostnej konferencie nedávno v eseji, ktorú predostreli dystopickým scenárom rozpadajúceho sa Západu po ukrajinskej porážke, napísali, že nehrozí nič menšie ako „koniec liberálneho a začiatok autoritárskeho svetového poriadku“.

„Západ sa bude musieť rozhodnúť, či si stále verí. A čoskoro,“ uzatvára Welt.

Druhou alternatívou je uzavretie kompromisu s Ruskom. Za jeho nájdenie sa v nedávnom prieskume, o ktorom informoval server Strana.ua s odvolaním sa na výsledky merania agentúry Rating, vyslovilo až 44 percent obyvateľov napadnutého štátu, pričom vo februári tohto roka túto alternatívu podporovalo iba 35 percent obyvateľov.

Čo presne by mal kompromis s Ruskom zahŕňať, prieskum nešpecifikuje. Azda najviac skloňovanou možnosťou vo všeobecnosti je vyhlásenie vojenskej neutrality Ukrajiny či špeciálny štatút východných území.