Medzi tými, ktorí, naopak, podporujú pokračovanie vojny, sú väčšinou ľudia vo veku 36 až 50 rokov žijúci na západe krajiny (50 percent).
Možnosť vyjednávať s Rusmi viac podporujú ženy, konkrétne 48 percent z nich (proti je 44 percent). Medzi mužmi je zasa väčšina proti rokovaniu s Moskvou – 51 percent (za vyjednávanie je 40 percent)
Čo presne by mal kompromis s Ruskom zahŕňať, prieskum nešpecifikuje. Azda najviac skloňovanou možnosťou vo všeobecnosti je vyhlásenie vojenskej neutrality Ukrajiny či špeciálny štatút východných území.
Vpred to už zrejme nepôjde
Správa prichádza v kontexte zlyhania ukrajinskej protiofenzívy, ktorú potvrdilo aj najvyššie vojenské velenie. Konflikt s Ruskom podľa šéfa ukrajinskej armády Valerija Zalužného dostáva charakter pozičnej vojny a statických vyčerpávajúcich bojov. Zalužnyj priznal, že táto situácia viac nahráva Rusku, ktoré je schopné ľahšie obnoviť svoje sily a nakoniec ohroziť ukrajinskú armádu aj štát.
Od politikov však počuť odlišné, bojovnejšie stanoviská. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba napríklad pred niekoľkými dňami vyhlásil, že patová situácia neexistuje a že cieľom Ukrajiny je oslobodenie celého jej územia vrátane anektovaného Krymu.
V kontexte súčasnej situácie americká televízna stanica NBS News nedávno napísala, že predstavitelia Spojených štátov amerických a Európskej únie začali s Ukrajinou diskutovať o možnosti mierových rokovaní s Ruskom.
V podobnom duchu nemecký denník Bild skonštatoval, že Spojené štáty a Nemecko chcú dostať Ukrajinu k rokovaciemu stolu s Ruskom, pričom súčasná frontová línia by sa podľa predstáv Berlína a Washingtonu mala stať novou hranicou medzi oboma znepriatelenými národmi.
„Ukrajina je znepokojená tým, že medzi určitými partnermi sa zintenzívnili diskusie o potrebe uskutočniť rokovania, konzultácie, stretnutia s Rusmi, na ktorých by sa prerokovali problémy vojny na Ukrajine, prímerie a podobne,“ povedal v novembri tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov na medzinárodnom bezpečnostnom fóre v Halifaxe.
Oficiálne však zmenu v kurzu smerom k mierovým rokovaniam popierajú Brusel, Washington aj Kyjev a leitmotívom na Západe ostáva maximálna humanitárna, vojenská a finančná pomoc.
