S bolesťou v srdci vás vyvlastníme. Farmárčina sa stala jedným z najrizikovejších povolaní v Holandsku

Na to, že som v tejto krajine žila krátko, iba niečo vyše dvoch rokov, sa mi táto plochá zem vryla hlboko pod kožu. Správy o plánovanom štátnom útoku (respektíve prvá fáza už beží) na tritisíc rodinných živočíšnych fariem sa ma preto dotýkajú akosi osobne. Prvého decembra totiž skončila lehota, dokedy mohli chovatelia ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny oznámiť svoj záujem o finančnú kompenzáciu, pokiaľ svoje hospodárenie ukončia pre takzvanú dusíkovú krízu, ako to vymyslela vláda bývalého premiéra Marka Rutteho a posvätila Európska komisia. V balíku je 500 miliónov eur. Zároveň je pripravený balík druhý, skoro dvojnásobný, ktorý má "zalepiť" doslova životnú stratu producentov s najvyššími emisiami -- tí majú čas na rozmyslenie do začiatku apríla budúceho roka.

Záujem o to, čo ministerka v demisii Christianne van der Walová (pre prírodu a dusíkovú politiku- šic!) nazvala „brutálne atraktívnou ponukou“, zatiaľ prejavila necelá tisícka. Reálne si, samozrejme, nič nevyberajú; alternatívou je vyvlastnenie, ale ako dusíková ministerka ubezpečila, „bude to s bolesťou v srdci“. Vytýčenými cieľmi je zníženie emisií oxidov dusíka a amoniaku na celonárodnej úrovni o polovicu, do roku 2030. Opäť podľa Walovej ciele sú „sväté a nedá sa s nimi pohnúť“.

To je, bohužiaľ, asi pravda. Farmári sa s nimi síce hýbať snažili, či už sériou cestných blokád a demonštrácií, alebo jarným famóznym nástupom farmárskej strany BBB, ale k ničomu to neviedlo. BBB svoje šance nepremenila (v parlamentných voľbách, ktoré práve prebehli, získala necelých päť percent) a demonštrácie, na pomery flegmatických holandských nátur nečakane búrlivé, dokonca sa strieľalo po násťročnom (!), tiež išli do stratena. 

Človeku s trpkosťou napadne, že je to naozaj asi všade rovnaké, pretože aj naša vláda prestala protesty na námestiach akokoľvek sebakriticky reflektovať, nedajbože ich používať ako zrkadlo. A je jedno, že je trochu krivé – rámcový obraz poskytne. Radšej chodia po svete s krivou hubou.

Aj v Holandsku sa korporátne médiá zviezli na „dezolátoch“, ktorí arogantne dávajú vlastnému príbytku prednosť pred vyšším dobrom. Akoby neboli schopné alebo ochotné vnímať úplne bazálnu, ľudskú rovinu príbehu: že to znamená koniec päťdesiattisíc malých fariem, ktoré často vlastnia generácie, zlikvidovanie miliónov kráv – a tiež to, že štát môže získať vyše polovice poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, ktorá je v súkromnom vlastníctve.

Bez debaty bol prijatý príbeh o dusíku, hoci sa ako urgentný ekologický problém vynoril až pred pár rokmi. Dovtedy nejaký dusík nikoho nezaujímal; zostáva nejasné, ako presne vláda emisie počíta, poľnohospodári tvrdia, že sú nadsadené. Ponúkali implementáciu ďalších technológií (sporiví holandskí farmári inovujú priebežne). Záujem nebol.

A iste len dezoláti diskutujú o otázke, ktorá by ma však tiež zaujímala: čo s takto uvoľneným priestorom holandská vláda zamýšľa, a či by sa jej napríklad v nadmieru "tesnej" krajine nehodil pre novú výstavbu, napríklad v rámci prepojenia Holandska, Belgicka a Severného Porýnia-Vestfálska na akúsi „zelenú smart megalopolu“ a „udržateľnú mestskú elektráreň“ s tridsiatimi miliónmi ľudí „tak, aby boli pripravení zvíťaziť nad inými megamestami v súboji Titánov“.

Takýto projekt existuje. A keby aj na tom nič nebolo – v podstate jediné, čo sa píše na oficiálnej stránke je, že TristateCity s dusíkovým vydieraním ani pri najmenšom nesúvisí – je táto vízia blízkej budúcnosti dystopickým opakom toho, čo predstavuje rodinná farma na holandskom vidieku. Krajinomaľba zlatého veku verzus strojokresba vykonaná umelou inteligenciou.

Živočíšny welfare je rozhodne téma, ale nemôže viesť k vymazaniu kráv z povrchu zemského. Pasúce sa bylinožravce majú na prírodu nesmierne pozitívny vplyv, pretože prepájajú kolobeh živín. Kým Európania vystrieľali bizóny, préria sa tiahla od Kanady do Texasu a tráva mala do výšky dva metre. Predstava, že je možné z prírody niečo zobrať a nič sa nestane, môže napadnúť naozaj snáď iba zelenému mimozemšťanovi.

Z právneho hľadiska je potom krok holandskej a európskej vrchnosti priamy útok na vlastnícke a podnikateľské práva. Súčasťou balíčkov je požiadavka, aby farmári už svoj biznis nemohli obnoviť nikde inde v Európe. Zvlášť tí mladší sú zo svojich vyhliadok v takom stave, že niektorí volia samovraždu.

Farmárčina sa stala jedným z najrizikovejších povolaní v Holandsku. Nás na Slovensku sa protidusíkový zákrok určite dotkne tiež – akoby nie? Holandsko je druhý najväčší vývozca poľnohospodárskych produktov po Spojených štátoch a najväčší európsky vývozca hovädzieho. Efektivita jeho farmárov je ohromujúca. Kto ich nahradí, keď vypadnú? Aj keď... Vlani v rámci týždennej propagačnej kampane ponúkali stovky holandských škôl deťom na obed múčne červy ako alternatívne zdroje bielkovín. Treba povedať, že zatiaľ nie ako hlavné jedlo.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.