Okrem vojny na východe Ukrajiny sa v Európe vedie ešte jedna vyčerpávajúca – holandskej vlády, prípadne Európskej únie proti svojim vlastným farmárom.
Na to, že som v tejto krajine žila krátko, iba niečo vyše dvoch rokov, sa mi táto plochá zem vryla hlboko pod kožu. Správy o plánovanom štátnom útoku (respektíve prvá fáza už beží) na tritisíc rodinných živočíšnych fariem sa ma preto dotýkajú akosi osobne. Prvého decembra totiž skončila lehota, dokedy mohli chovatelia ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny oznámiť svoj záujem o finančnú kompenzáciu, pokiaľ svoje hospodárenie ukončia pre takzvanú dusíkovú krízu, ako to vymyslela vláda bývalého premiéra Marka Rutteho a posvätila Európska komisia. V balíku je 500 miliónov eur. Zároveň je pripravený balík druhý, skoro dvojnásobný, ktorý má „zalepiť“ doslova životnú stratu producentov s najvyššími emisiami — tí majú čas na rozmyslenie do začiatku apríla budúceho roka.
Záujem o to, čo ministerka v demisii Christianne van der Walová (pre prírodu a dusíkovú politiku- šic!) nazvala „brutálne atraktívnou ponukou“, zatiaľ prejavila necelá tisícka. Reálne si, samozrejme, nič nevyberajú; alternatívou je vyvlastnenie, ale ako dusíková ministerka ubezpečila, „bude to s bolesťou v srdci“. Vytýčenými cieľmi je zníženie emisií oxidov dusíka a amoniaku na celonárodnej úrovni o polovicu, do roku 2030. Opäť podľa Walovej ciele sú „sväté a nedá sa s nimi pohnúť“.