Hoci sa úniové embargo uchytilo, a ruská ropa prichádza do štátov na starom kontinente v minimálnych množstvách, po roku od jeho uvalenia možno konštatovať, že ide do veľkej miery o boj s veternými mlynmi.

Čoraz väčší počet ekonómov, analytikov i západných predstaviteľov vraví, že po 12 mesiacoch sa takmer žiadna z ruských surovín, ktoré prúdia k novým kupujúcim, kam Rusko presmerovalo dodávky predtým prichádzajúce do Európy, nepredáva pod cenou 60 dolárov za barel. A fungujúce embargo bez fungujúceho cenového stropu je len akýmsi európskym morálnym leukoplastom.

„V prvom štvrťroku fungoval cenový strop dobre, v druhom štvrťroku Rusko začalo hľadať spôsoby, ako ho obísť, v treťom štvrťroku bolo takmer po obmedzení, a teraz, vo štvrtom štvrťroku, je strop definitívne na kolenách,“ citujú britské noviny Financial Times Maximiliana Hessa, zakladateľa skupiny pre politické riziká Enmetena Advisory.

Ako mal mechanizmus fungovať

Najprv sa treba vrátiť späť v čase. Pred vysvetlením príčin, pre ktoré strop zlyháva, nemožno obísť základný princíp, na ktorom mal fungovať celý mechanizmus sankcií, ktoré sa spustili minulý rok 5. decembra a "nabalil" sa o dva mesiace neskôr, keď sa celý mechanizmus začal okrem ropy uplatňovať aj na benzín, naftu a ďalšie ruské rafinované produkty z čierneho zlata.

Západní lídri chceli dosiahnuť dva hlavné ciele – udržať „dobré zásobovanie trhu s ropou“, a zároveň „znížiť (daňové) príjmy Ruska za (predaný) barel“, píšu v komentári dvaja experti Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Myšlienka stála na správnom predpoklade, že ak sa EÚ, ako jeden z najväčších kremeľských vývozných trhov, odstrihne od ruskej ropy, Moskva bude musieť dopravovať čierne zlato k novým kupcom. A to najmä prostredníctvom námornej dopravy, keďže výstavba ropovodov je záležitosť na dlhé roky. Čím viac ropy sa plaví po mori, tým viac plavidiel (tankerov) si to vyžaduje.

Cenové limity z dielne štátov G7 a ďalších pridružených aktérov následne podmienili pre veľké prepravné spoločnosti vlastniace tankery prístup k podporným službám, pod ktorými si možno predstaviť najmä lodné poistenie, no aj ďalšie sprostredkovateľské a finančné služby. A urobili to tak, že ruská ropa a ropné produkty, ktoré budú prepravovať, musia zostať pod určitou cenou.

Takto pritlačené k múru malo Rusko a ruské subjekty na trhu, na základe predpokladov západných predstaviteľov, akceptovať cenové limity 60 dolárov za barel pri rope, 45 dolárov za barel pri lacnejších ropných produktoch, ako je napríklad vykurovací olej, a 100 dolárov za barel pri drahších produktoch, ako je benzín a nafta.

Výskumníci think tanku CSIS konštatujú, že mechanizmus „vychádzal z toho, že závislosť Ruska od lodnej dopravy, poistenia, sprostredkovania, financovania obchodu a ďalších podporných služieb z ekonomík G7 a EÚ ho prinúti dodržiavať tieto pravidlá“.

No ako ďalej konštatujú: „Tieto predpoklady boli chybné.“

Ako sankcie fungujú

Porušovanie cenového stropu umožnili nedostatky v jeho presadzovaní, ale aj úspech Ruska pri budovaní siete plavidiel na prepravu ropy mimo dosahu krajín G7, napísali po roku fungovania mechanizmu noviny Financial Times.

Kyjevská ekonomická škola, think tank, o ktorého údaje sa opierajú noviny Financial Times, odhadol, že v októbri sa 99 percent námorného vývozu ruskej ropy predávalo za ceny nad 60 dolárov za barel. Takmer v troch štvrtinách prípadov išlo o plavidlá, respektíve poskytovateľov služieb so sídlom mimo krajín G7.

„Svetový trh s ropou, ktorý sa stal vysoko efektívnym a globálne konzistentným, sa teraz rozdvojuje v podstate na dve tepny, z ktorých jedna je tieňová flotila a druhou sú tí dobrí chlapci,“ uviedol pre Financial Times Geoffrey Pyatt, námestník ministra zahraničných vecí USA pre energetické zdroje.

„Sivá flotila“ starších tankerov, ktorú Moskva zhromaždila od invázie na Ukrajinu, prepravila v novembri po prvýkrát viac ako polovicu vývozu ropy zo západného Ruska, doplňujú noviny odvolávajúc sa na údaje analytickej spoločnosti Kpler.

K tomu treba pridať tankery vlastnené ruskými subjektmi a aj takzvanú „tmavú flotilu“, čo sú podľa triedenia Kpler plavidlá, ktoré mali už pred začiatkom vojny na Ukrajine skúsenosti s prepravou sankcionovanej ropy z Venezuely či Iránu.

Aby toho nebolo málo, veľkým problémom sú aj zvyšné „západné“ plavidlá, ktoré sa vyrovnávajú s mechanizmom sankcií prostredníctvom prekládok nákladov z lode na loď v medzinárodných vodách. Tankery vo vlastníctve Grécka, ktoré pôsobili v rámci cenového stropu, tento rok podľa agentúry Bloomberg previezli viac sankcionovanej ropy ako konkurenčné plavidlá z ktorejkoľvek inej krajiny okrem Ruska.

Problém sa začal, keď vzrástli ceny

Tu sa možno vrátiť k citátu z úvodu. Hess tvrdí, že spočiatku mechanizmus zaberal, no postupom času začal cenový strop zlyhávať, pretože Rusko našlo spôsoby, ako ho obchádzať.

No okrem jeho vysvetlenia sa ponúka aj ďalšie, ešte prozaickejšie – cenový strop nefungoval, možno s výnimkou prvotného šoku, ani na začiatku. O sankciách sa predsa diskutovalo istý čas dopredu a Moskva mala aj podľa expertov CSIS dostatok času na zhromažďovanie flotily. Napokon, o budovaní tieňovej flotily informoval Štandard už počas leta 2022.

Ako príčina toho, že ruské príjmy boli v tom období nižšie a cenový strop sa dodržiaval, sa javí skôr fakt, že globálne ceny komodity boli vtedy pomerne nízke a ruská ropa Urals či ESPO je dlhodobo ešte o niečo lacnejšia ako iné typy, napríklad Brent či WTI. Dodržiavať cenový strop tak nebolo nutné, vyriešil to trh.

„V prvej polovici tohto roka nebol cenový strop pod veľkým tlakom, pretože ceny boli dostatočne nízke, ale od leta ruská sivá flotila umožnila využívať výhody rastúcich svetových cien,“ citujú britské noviny Matthewa Wrighta, analytika spoločnosti Kpler.

„Keď je cena komodity obmedzená, dopyt sa zvyšuje a ponuka klesá. Keďže však Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) udržiava ceny ropy vysoko nad hraničnými nákladmi na ťažbu a ruská vojna na Ukrajine si vyžaduje čo najvyšší tok príjmov, je nepravdepodobné, že by ponuka dobrovoľne klesla,“ píšu experti v komentári CSIS.

„Jadrom problému je ekonomická realita, že trhy fungujú,“ dodávajú.

Koniec koncov, prestížny magazín Economist niečo podobné komunikoval ešte v novembri roku 2022 pred zavedením cenového stropu: "Globálny energetický systém je oveľa flexibilnejší, ako si myslíte."