Ktože to žaluje v Bruseli?

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Slovenskí politici žalujú v Bruseli na iných slovenských politikov. Tentoraz opozícia žaluje na Fica, že chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Na pokus vlády zrušiť ÚŠP mám jednoznačný názor. Nesúhlasím so zrušením. Inštitúcia, ktorá je tu takmer dvadsať rokov, nemá byť rušená preto, lebo za posledných niekoľko rokov sa v nej vyskytli problémy.

Európsky parlament to nemá čo riešiť

Rovnako som však presvedčený, že pokus o zrušenie ÚŠP nie je téma, ktorou by sa mal zaoberať Európsky parlament alebo ktorákoľvek iná inštitúcia EÚ.

Vidíme však neblahý trend problémy domácej politiky prenášať na európsku úroveň. A ako uvidíme, dopúšťa sa ho prakticky celé politické spektrum na Slovensku.

V Európskom parlamente teraz vo veci ÚŠP žalovali na slovenskú vládu europoslanci Progresívneho Slovenska (Martin Hojsík, Michal Wiezik), Demokratov (Vladimír Bilčík), SaS (Eugen Jurzyca) aj KDH (Ivan Štefanec). Zastúpená bola kompletne celá opozícia.

Opozícia žaluje ešte aj to, že Fico sa nerozpráva s médiami

V súčasnom eskalovanom spore o ÚŠP zanikla skutočnosť, že nešlo o prvý prípad po slovenských parlamentných voľbách, kedy sa opozícia sťažovala v Bruseli.

V polovici novembra podpísali všetci europoslanci z radov opozície list eurokomisárke Věre Jourovej, v ktorom kritizujú Roberta Fica za to, že obmedzil komunikáciu s niektorými médiami. Píšu o neprimeranom tlaku na médiá a žiadajú, aby preverila, „či sú spomínané kroky slovenského predsedu vlády v súlade s hodnotami a princípmi EÚ“.

Udivuje podpis Miriam Lexmann

Spomedzi podpisov pod listom udivuje najmä podpis europoslankyne Miriam Lexmann. Táto totiž bráni práve tie médiá, ktoré pár týždňov predtým brutálne likvidovali predsedu KDH Majerského v kauze „pliaga“ a robili z neho úplné monštrum. Bránil som vtedy Majerského pred týmito médiami. Teraz som v rozpakoch, či to malo zmysel. Reku, či už i ja som obranou Majerského nevytváral neprimeraný tlak na médiá a neobmedzoval ich slobodu.

Smer je, samozrejme, pobúrený

Terajšie prenesenie sporu o ÚŠP na pôdu Európskeho parlamentu pobúrilo europoslankyňu Smeru Moniku Beňovú. „Zákernosť a zlomyseľnosť našich opozičných politikov voči vlastnému štátu a jeho občanom očividne nemá žiadne hranice. Prišli totiž s nápadom na aktiváciu čl. 7 Lisabonskej zmluvy voči svojej krajine. Ten sa pritom považuje za najtvrdšiu sankciu, ktorú možno uplatniť voči členskému štátu,“ nechala sa počuť Beňová.

A Fico? Ten sa tak rozpálil, že rovno označil europoslancov opozície za vlastizradcov. A za horších ako potkani.

Tak ako je to? Delia sa slovenskí politici na hanebné, vlastizradné bruselské žalobaby a na hrdých suverenistov, čo nenechajú Brusel len tak do niečoho im hovoriť?

Ale figu borovú. Veď žalujú v podstate všetci.

Ako žalovala Monika

Kto má pamäť, môže sledovať zábavné divadlo, keď Monika Beňová kritizuje iných europoslancov za žalovanie. Ona by to nikdy, ale nikdy nerobila, to si nevie ani len predstaviť, že by snáď ona, Monika Beňová, žalovala v Bruseli na vlastnú krajinu.

Samozrejme, že žalovala. Už sme o tom písali, tak to pripomeňme ešte raz. Keď vo väzbe tragicky zomrel bývalý policajný prezident Milan Lučanský, Monika Beňová začiatkom roku 2021 zbuntošila celý Európsky parlament. Písala predsedovi parlamentu Sassolimu, eurokomisárke Jourovej, frakcii európskych socialistov a ktoviekomu ešte. Dožadovala sa, aby prišla z Bruselu na Slovensko fact finding mission, čiže aby Lučanského smrť vyšetroval Brusel.

Beňová pritom ešte dezinformovala vo svojom liste, keď tvrdila, že vtedajšia ministerka spravodlivosti Kolíková spomínala, že „prípad pána Lučanského bol politickým prípadom“. Kolíková to však spomínala len v tom zmysle, že ten prípad urobil politickým práve Smer.

...žaloval aj Robert

A keby žalovala len Monika Beňová. Ale posťažovať sa veru zvykol aj sám Robert Fico. Ten na jar 2022 napísal osobný list „všetkým bývalým kolegom v Európskej rade, všetkým premiérom, všetkým premiérkam, všetkým spolkovým kancelárom, všetkým prezidentom, ktorí chodia do Európskej rady“. List dostali aj poslanecké kluby v Európskom parlamente.

Fico sa v liste sťažoval na „hrubé porušovanie trestného práva na Slovensku, za účelom zničenia opozície“ za pomoci k tomu vytvoreného systému kajúcnikov, ktorí sú podozriví zo závažných zločinov a ktorí poskytujú falošné vyhlásenia za účelom úľav a finančných ziskov. Takto sa sťažoval Fico.

Aký je rozdiel, keď žalujú „eurofili“, a keď žalujú „suverenisti“

Zdá sa, že rozdiel v prístupe k žalovaniu je nasledovný. Slovenská opozícia považuje žalovanie za správne viac-menej kedykoľvek. Politici Smeru, ktorí v poslednom čase radi hovoria o suverenite, považujú žalovanie za správne, keď žalujú oni sami. Keď to robia ich rivali, je to fuj.

Tuším jediní, ktorí v Bruseli nežalujú, sú Uhríkovci z Republiky. Tých zase všetci ostatní označujú za fašistov. To sú nám paradoxy.

Tak sme štát alebo provincia?

Dajme na chvíľu bokom otázku, koľko pravdy či nepravdy bolo v žalovaniach tých, či oných slovenských politikov. Podstatné je, že ak sa chceme považovať za štát, nie iba za provinciu, tak nemáme my sami prisudzovať rozhodovaciu právomoc orgánom EÚ v sporoch, ktoré si máme rozhodnúť sami doma. Ak to robíme, je to nedôstojné. A môže sa nám to nepekne vrátiť.

Bolo by načase správať sa ako štát.