Lode odmietajú trasu cez Suez. Pripomienka ropných šokov alebo prvé globálne následky konfliktu v Izraeli
Na nebezpečenstvá rozšírenia vojny na Blízkom východe upozorňovali svetové inštitúcie už krátko po útoku militantov z hnutia Hamas na izraelských civilistov. Hoci v Gaze pokračuje tragédia a obeťami sú okrem vojakov aj palestínski civilisti, k najhorším scenárom zatiaľ nedošlo. No po najnovších správach o útokoch jemenských Húsiov v oblasti Červeného mora, ktorých pravdepodobne podporuje Irán, sa ukazuje dôležitosť námornej trasy cez prieliv Báb al-Mandab, Červené more a Suezský prieplav. A rovnako vidieť, aký významný je pokoj v tomto výbušnom regióne pre medzinárodný obchod.
Loď spoločnosti Maersk. Foto: seatraveller/Pixabay
Najprv sa do uší dostávali len správy o zdanlivo neškodných vyhrážkach jemenských povstalcov Húsiov. Neskôr podobne nezaujímavo vyzerajúce informácie o tom, že hrozby splnili a zaútočili na akúsi obchodnú loď niekde ďaleko mimo Európy. Kdekto si mohol povedať, že predsa v tejto arabskej časti sveta to nie je nič nové.
No útoky na komerčnú lodnú dopravu, ktoré sú podľa povstaleckých vodcov odvetou za izraelskú ofenzívu proti Hamasu, sa v posledných týždňoch neustále zvyšujú, pričom od polovice novembra ich britský denník Financial Times napočítal viac ako jedenásť.
A tak spočiatku nezaujímavo pôsobiace správy dnes pokrývajú hlavné stránky svetových médií a vyťahujú zo skríň starých kostlivcov.
Hromadiace sa útoky spôsobujú, že najväčší svetoví prepravcovia pozastavili alebo odklonili plavidlá, ktorých trasa mala pôvodne viesť cez Suezský prieplav, Červené more a nebezpečný prieliv Báb al-Mandab, ktorý oddeľuje Jemen od afrického kontinentu.
Agentúra Bloomberg v pondelok na základe slov Ryana Petersena, zakladateľa logistickej spoločnosti Flexport, informovala, že odklonenou trasou okolo južného cípu Afriky sa už začalo plaviť 46 kontajnerových lodí a ďalších 78 čaká na pokyny.
Na zozname tých, ktorí tak stihli spraviť, sú už podľa informácií viacerýchsvetovýchmédií firmy ako taliansko-švajčiarsky gigant MSC, francúzsky prepravca CMA CGM, dánsky lodný kolos Maersk, nemecká spoločnosť Hapag-Lloyd, belgická Euronav, hongkonská OOCL, taiwanská Evergreen či veľký britský energetický hráč BP.
Súvislosť medzi plavidlami a Izraelom je minimálna
Húsijskí povstalci tvrdia, že sa zameriavajú na plavidlá, ktoré sú nejakým spôsobom napojené na Izrael. Ten už niekoľko týždňov krok za krokom obsadzuje Pásmo Gazy, kde okrem militantov Hamasu zomiera veľký počet palestínskych civilistov, a to aj napriek snahe Tel Avivu vyhýbať sa civilným objektom.
Väzby jednotlivých plavidiel na izraelské spoločnosti či vládne štruktúry sú však podľa informácií agentúry Bloomberg minimálne. A s každým útokom sa zdajú čoraz slabšie.
Spoločnosť Rieber & Son vlastniaca tanker Swan Atlantic, ktorý bol v pondelok napadnutý, vo vyhlásení uviedla: „Neexistuje žiadne izraelské prepojenie vo vlastníctve (Nórsko), technickom riadení (Singapur) plavidla ani v žiadnej časti logistického reťazca prevážaného nákladu.“
Tanker v čase útoku prepravoval suroviny na výrobu biopalív z Francúzska na ostrov Réunion.
Vzhľadom na to sa skôr zdá, že prepojenie na Izrael je len zámienkou pre útoky, a ide o snahu dostať Západ do pozície, v ktorej začne geopoliticky tlačiť na Izrael, aby stopol útočné operácie v Gaze.
To, že je Suezský prieplav významnou obchodnou trasou, ktorej zablokovanie je mimoriadne problematické, bolo možné pozorovať už počas pandémie, keď námornú cestu v marci 2021 zablokovala gigantická loď Ever Given.
Význam trasy však ešte väčšmi stúpol po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu.
Preprava ropy z Blízkeho východu do európskych krajín bola v posledných šiestich mesiacoch v porovnaní s obdobím pred 24. februárom takmer 1,5-násobne vyššia, keď prepravený objem vzrástol z približne 870-tisíc barelov denne na 1,3 milióna barelov denne. Podľa informácií analytickej spoločnosti Kpler, ktoré spracovala agentúra Bloomberg, sa celková preprava ropných produktov cez Suezský prieplav od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu viac ako zdvojnásobila.
Útoky v tejto oblasti predstavujú významné riziko narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Na námornú cestu cez Suez pripadá 30 percent všetkej kontajnerovej lodnej dopravy a je dôležitým kanálom pre prepravu ropy, keď tadiaľ podľa informácií Financial Times prechádza viac ako deväť miliónov barelov ropy denne, čo predstavuje takmer desatinu celosvetového dopytu.
Podľa spoločnosti Wallenius Wilhelmsen, na ktorú sa v inom texte odvolávajú britské noviny, rozhodnutie presmerovať plavidlá okolo Afriky predĺži trvanie plavby o jeden až dva týždne. Agentúra Bloomberg odhaduje, že to spoločnostiam to zvyšuje náklady pri každej plavbe zhruba o milión dolárov.
Cenový impulz a spomienka na sedemdesiate roky
Tento fakt, rovnako ako obavy z toho, že sa situácia ešte zhorší, popchli nahor aj ceny ropy. Severomorská ropa Brent po dlhšom období zlacňovania pre obavy z globálneho zníženia dopytu stúpla od 12. decembra o približne desať percent zo zhruba 73 dolárov za barel na vyše 80 dolárov.
Hoci narušenie obchodu jemenskými povstalcami nie je také významné, ako boli v sedemdesiatych rokoch vývozné embargá v arabských krajinách, ktoré spôsobili niekoľkonásobné nárasty cien čierneho zlata, nedávny vývoj ukázal, aký dôležitý je pokoj na Blízkom východe.
Ak by začali rétoriku jemenských povstalcov raziť a preberať aj aktéri v ďalších arabských krajinách a prostredníctvom ropnej páky (a neochoty západných lídrov čeliť vysokým cenám) spustili tlak na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, svet by si mohol nepríjemné spomienky na ropné šoky obnoviť.
Spojenci sa snažia zakročiť
Blokovanie prielivu Báb al-Mandab húsijskými povstalcami je tak jasnou hrozbou ďalších inflačných a ekonomických tlakov. Zároveň znamená, že lode nemôžu využívať egyptský Suezský prieplav prepájajúci námorne Európu s mnohými arabskými a ázijskými štátmi, ktorými prechádza významná časť svetového námorného obchodu. A vyhnúť sa Červenému moru znamená plaviť sa okolo Afriky, čo predĺži trasu o tisíce kilometrov, čo výrazne zdvihne náklady a dodávky budú meškať.
Zabezpečenie trasy je tak pre Západ vysokou prioritou.
Pentagón preto presvedčil viac ako pol tucta spojencov, aby sa pripojili k námorným silám operujúcim v Červenom mori. Avízo o operácii spojencov prišlo len niekoľko hodín po tom, ako britský kolos BP, ktorý je veľkým producentom ropy v Iraku a plynu v Ománe, v pondelok oznámil, že zastavuje všetku prepravu cez túto námornú cestu s odvolaním sa na „zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu“.
To, ako bude operácia Pentagónu a spojencov vyzerať, sa však ešte nevie. Určitú ochranu by mohli poskytnúť konvoje, ktoré by lode viedli cez nebezpečné úseky, no aj to prináša komplikácie.
Alexander Saverys, riaditeľ spoločnosti Euronav NV, uviedol, že to „spomalí obchod, pretože budeme musieť čakať na konvoj, aby sme mohli prejsť“.
Takýto konvoj s vojenskými loďami, ktorý by sprevádzal plavidlá, je podľa ľudí z biznisu nepravdepodobný. „Je veľmi náročný na zdroje", povedal Jakob Paaske Larsen, vedúci oddelenia námornej bezpečnosti a ochrany v priemyselnej skupine Bimc. A dodal: „Jednoducho si nemyslím, že bude dostatok vojenských lodí.“
Hrozba nielen pre starý kontinent, ale aj Rusko
Na záver treba doplniť, že aktivity Húsiov neznamenajú problémy len pre Západ, ale aj Rusko.
Moskva pre embargo EÚ posiela obrovské objemy čierneho zlata do Ázie. A veľkú časť expeduje z čiernomorských či baltských prístavov cez Suezský prieplav a Červené more. V priebehu dvoch mesiacov pred útokom na Ukrajinu posielalo Rusko zo svojich západných prístavov na trhy východne od Suezu približne 120-tisíc barelov ropy denne, vyplýva z údajov o sledovaní tankerov agentúry Bloomberg. Za posledných šesť mesiacov to bolo v priemere 1,7 milióna barelov denne.
Porovnanie ropných tokov cez Suezský prieplav pred inváziou a po invázii. Zdroj: Bloomberg (printscreen)
Hoci ruské plavidlá nemusia byť priamo ohrozené útokmi húsijských militantov, keďže Kremeľ aj jemenskí povstalci majú úzke vzťahy s Teheránom, riziko, že loď prevážajúca ruskú ropu bude omylom zasiahnutá, nie je ani pre Moskvu zanedbateľné.
