Kto je tu neomarxista?
Neomarxista je známa postava z kultúrno-politickej mytológie. Popri boomerovi alebo snehovej vločke. Čo je to vecne, možno tušíme, ale určite vieme, že je to nadávka, a tak si rozumieme. Nakoniec, už keď to slovo použil v roku 1901 nemecký intelektuál a politik Franz Mehring, išlo o urážku. Poukazoval na tých, ktorí si privlastňujú Karola Marxa, ale namiesto toho, aby chystali revolúciu, urobili si z marxizmu živnosť.
Stephan Lessenich, riaditeľ frankfurtského Inštitútu pre sociálny výskum pred inštitútom, ktorý po vojne viedol aj Theodor Adorno a považuje sa za kolísku „Frankfurtskej školy“. Foto: profimedia.sk
Stephan Lessenich, riaditeľ frankfurtského Inštitútu pre sociálny výskum pred inštitútom, ktorý po vojne viedol aj Theodor Adorno a považuje sa za kolísku „Frankfurtskej školy“. Foto: Profimedia.sk
Existuje niekto, kto by sa za neomarxistu sám považoval? Túto otázku si môžeme položiť na pozadí stého výročia Inštitútu pre sociálny výskum, ktorého predstavitelia sa k marxizmu hlásia. Založený bol roku 1923 vo Frankfurte nad Mohanom, odtiaľ pochádza tiež názov frankfurtská škola. V nasledujúcom roku bol inštitút otvorený. Aj rok 2024 bude teda výročný. Inštitúcia sa môže pýšiť tým, že sa k nej hlásia poprední svetoví myslitelia, napríklad Jürgen Habermas, Axel Honneth alebo Hartmut Rosa. Súčasný riaditeľ, sociológ Stephan Lessenich, chystá jubilejnú konferenciu a oznámil, že sa chce vrátiť k tradícii.
Je pravda, že samotná škola má úctyhodnú tradíciu a pre jej vrcholného predstaviteľa Theodora Adorna, mimoriadne všestranného mysliteľa, bola tradícia aj dôležitou teoretickou témou. Kontinuita frankfurtskej školy pritom vyrastala zlomovo. Môže sa zdať kuriózne, že túto marxistickú inštitúciu financoval od začiatku Felix Weil. Ten nepatril len k marxistickým intelektuálom, rovnako bol dedičom po nemecko-argentínskom veľkopodnikateľovi Hermanovi Weilovi, vtedy jednom z najbohatších ľudí sveta.