Chcel by som sa s vami podeliť s príbehom Božej tváre, ktorá sa nám stratila, aby sa potom pred naším zrakom vyjasnila. Ten príbeh sa – vďaka pár ľuďom – stal pre mňa príbehom vianočným. Píše Vladimír Palko.
Poviem vám príbeh. Možno je banálny. Ale stal som sa tak trochu jeho súčasťou a dotkol sa môjho srdca. Možno sa dotkne i vášho. On sa vlastne skôr hodí k Veľkej Noci, ale ten príbeh sa šťastne skončil nie pred Veľkou Nocou, ale teraz pred Vianocami, tak o ňom píšem teraz.
Slovensko je krajinou Božích múk a krížov. Keď tak ideme autom cez slovenskú krajinu z dediny do dediny, hocikedy míňame kríže s Ukrižovaným Spasiteľom vedľa cesty. Zvyknem sa v takej chvíli prežehnať.