Pravoslávni veriaci oslávia Vianoce aj na bohoslužbách
Ide o posledný deň pôstu, ktorým sa veriaci pripravujú na sviatok Christovho narodenia. Prvá bohoslužba v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, ktorý je centrom duchovného života pravoslávnych veriacich, sa uskutoční v piatok 5. januára. Sviatočné obrady sa budú konať denne až do utorka, následne aj na prelome rokov počítaných podľa juliánskeho kalendára, ktorý je oproti gregoriánskemu kalendáru posunutý o 13 dní.
V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove, kde sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, sa v piatok 5. januára o 6.00 hod. budú sláviť tzv. cárske časy a o 17.00 hod. večerňa. Liturgia v tento deň typikonom nie je ustanovená. Predvečer narodenia Isusa Christa, v sobotu 6. januára, sa ráno o 06.00 hod. uskutoční Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, po ktorej nasleduje sviatočná večerňa. Tento deň je ale najmä v očakávaní večernej bohoslužby Veľkého povečeria s litijou a utreňou, spojenej so spievaním kolied, ktoré sa začne od 18.45 hod. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci k štedrovečernému stolu.
V nedeľu 7. januára ráno si potom pravoslávni veriaci pripomenú narodenie Isusa Christa prvou a druhou liturgiou sv. Vasiľa Veľkého. Od 15.00 hod. je na programe sviatočná večerňa s utreňou. Tá sa uskutoční aj v pondelok 8. januára, ktorý je venovaný Zboru Presvätej Bohorodičky. Večerňa sa začína o 17.00 hod.; už od 07.00 hod. sa bude konať liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Sviatočné dni veriaci zavŕšia v pondelok 9. januára spomienkou na apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. O 07.00 hod. je na programe liturgia a o 17.00 hod. večerňa.
Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza, na rozdiel od adventného obdobia katolíkov, prísny 40-dňový pôst. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov. Ide o duchovnú prípravu na sviatky. Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera. Podľa rusínskej tradície pozostáva z deviatich chodov. Na večeru sa podávajú oblátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemali chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.
Slávnostné bohoslužby sa v Prešove uskutočnia aj na prelome rokov počítaných podľa juliánskeho kalendára. V sobotu 13. januára o 17.00 hod. je na programe voskresná večerňa a v nedeľu 14. januára sú od 07.00 a 09.30 hod. naplánované dve liturgie sv. Vasiľa Veľkého, o 15.00 hod. sa uskutoční večerňa. Bohoslužby sú naplánované aj od štvrtka 18. do soboty 20. januára, keď si pravoslávni veriaci pripomenú sviatok Bohazjavenia – Krstenia Hospodina.
Oslavy podľa juliánskeho kalendára sa týkajú približne 170 zo zhruba 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku. pričom väčšina z nich je na východe. Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 sa k pravoslávnemu vierovyznaniu oficiálne prihlásilo viac ako 50-tisíc ľudí, teda necelé percento (0,93 percenta) obyvateľov Slovenska. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich. V Poľsku sa k viere hlási asi jeden milión ľudí, v Česku štatistiky udávajú asi 25-tisíc veriacich. Na Slovensku, ale hlavne v Poľsku a Česku, je po útoku Ruska na Ukrajinu a následnom veľkom počte utečencov podstatne viac pravoslávnych veriacich.
(sita)