Rimavskosobotské múzeum vystavuje nevšedný cimbal
„Tento cimbal zhotovil Arpád Deme z Uhorského pre cimbalistu Gejzu Cibuľu z Klenovca. Malý cimbal našiel v minulosti uplatnenie najmä v ľudovom prostredí a už v 18. storočí sa stal súčasťou sláčikových hudieb,“ priblížila Pulišová.
Šlo o prenosný nástroj bez nôh, ktorý nosili cimbalisti zavesený na pleci. Pri hre ho položili na stôl, na sud, alebo opreli o svoje nohy a hrali na ňom v miernom predklone, pričom používali paličky obalené handričkou, plsťou, vatou, filcom alebo iným mäkkým materiálom.
„Okrem prezentovaného malého cimbalu možno v rámci zbierkového fondu GMM tento hudobný nástroj vidieť v stálej expozícii na olejomaľbe s názvom Táborenie husárov z konca 18. storočia, či na grafike z roku 1856 od Mikuláša Barabáša zobrazujúcej príchod nevesty s hudobným sprievodom rómskej kapely,“ doplnila Pulišová.
K zdokonaleniu cimbalu ako hudobného nástroja došlo podľa jej slov až koncom 19. storočia, keď ho v budapeštianskych dielňach J. V. Schundu a J. Boháka doplnili o nohy. Získal tiež tlmiče ovládané pedálom, zväčšili sa jeho veľkosť a tónový rozsah.
„Napriek tomu bol malý cimbal používaný ešte v druhej polovici 20. storočia v ľudových hudbách na severe Slovenska, no v priestore Gemera-Malohontu bol i súčasťou niektorých rómskych kapiel,“ zakončila etnologička.
(bc)