Slovenské štátne dlhopisy majú rekordne vysoký úrok. Lacnejšie si požičiava už aj Grécko

Slovensko si peniaze požičiava draho. Vyplýva to z úrokov našich štátnych dlhopisov, z ktorých predaja vláda financuje fungovanie štátu. Aktuálne ich výška dosiahla hodnotu 3,38 percenta v prípade dlhopisov s dobou splatnosti desať rokov. Dlhopisy so splatnosťou 30 rokov sa v stredu predávali s úrokom takmer 4,2 percenta. To je len o približne 0,25 percenta menej ako úrok 30-ročných dlhopisov Talianska, ktoré je v súčasnosti krajinou s najvyšším úrokom v eurozóne.

Na porovnanie, úroky gréckych desaťročných dlhopisov dosahujú výšku 3,27 percenta a portugalských 2,93 percenta. Tieto krajiny musela pritom pred bankrotom zachraňovať EÚ aj Medzinárodný menový fond (MMF).

Štátne dlhopisy skončili rok 2023 s priemerným úrokom 3,74 percenta. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) má za sebou (informácia z konca roka) posledný tohtoročný predaj dlhopisov. V novembrovej aukcii boli predané dlhopisy v celkovej hodnote 524,3 milióna eur.

Podľa vyjadrenia Ministerstva financií (MF) SR v roku 2023 plánovala táto agentúra predať dlhopisy v hodnote osem miliárd eur. "Pre pretrvávajúci vojenský konflikt na Ukrajine, vysokú infláciu, vývoj verejných financií a rozpočtový deficit však bola nútená zvýšiť predaj dlhopisov na konečných 10,5 miliárd eur," uviedol rezort.

Kým v roku 2022 štát dokázal predať dlhopisy v priemere za 2,45 percenta, v roku 2023 to bolo na úrovni 3,74 percenta.

"Enormný nárast deficitu a dlhu počas predchádzajúcich troch rokov spôsobili, že sme sa v októbri dostali medzi najrizikovejšie krajiny eurozóny. Napríklad pri predaji 10-ročných dlhopisov sme sa dostali k ročnej úrovni štyri percentá a zaradili sme sa tak ku krajinám, ako sú Grécko, Chorvátsko či Cyprus, teda krajiny s horším ratingom, ako má Slovensko," uzavrel rezort.

Schodok slovenského štátneho rozpočtu je v roku 2024 najvyšší v EÚ

Vysoký úrok štátnych dlhopisov je podmienený najmä nezáujmom investorov nakupovať tieto cenné papiere. Ich postoj je zrejme dôsledkom zlých politických rozhodnutí najmä predchádzajúcej vládnej garnitúry, pre ktoré sa Slovensko neustále hlbšie zadlžuje.

Štátny rozpočet na rok 2024 počíta s deficitom 6,5 percenta HDP, čo je oproti iným štátom v Únii suverénne najviac. Znamená to, že celkovo v tomto roku verejný dlh Slovenska dosiahne 59,9 percenta HDP. Medziročne sa tak zvýši o 3,2 percenta.

„Žiaľ, dokedy sa nedostaneme na deficit troch percent (HDP ročne), sa bude (dlh) len zvyšovať,“ povedal šéf rezortu financií Ladislav Kamenický začiatkom decembra. Dať verejné financie do poriadku bude podľa neho trvať viac ako jedno volebné obdobie. „Dlh nám bude stúpať až v podstate do konca volebného obdobia, keď by sa to malo otočiť a mal by potom začať postupne klesať. Toto sú dôsledky rozvrátených verejných financií, ktoré nám tu nechala bývalá koalícia,“ dodal.

Pre rok 2024 si ministerstvo pod jeho vedením stanovilo ako hlavné priority prípravu ďalších opatrení na stabilizáciu vývoja verejného dlhu v pomere k HDP pre roky 2025 až 2027, ale aj opatrenia na boj s cenami potravín. "Ceny potravín sú jednou z kľúčových priorít vlády Roberta Fica na rok 2024, nakoľko ľudia nesmú pociťovať dopady katastrofálneho hospodárenia bývalých vlád," povedal minister financií.

Rozpočet prijatý vládou čelí kritike

„Návrh rozpočtu na rok 2024 je za dlhé roky, určite viac ako desaťročie, najhorším návrhom rozpočtu na Slovensku. A to nie je môj názor, ale súhrn unisono kritiky, aká tu v takej jednote nebola a zaznieva zo všetkých relevantných strán, akými sú ratingové agentúry, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, zamestnávateľské združenia, ale najmä a predovšetkým investori a veritelia,“ uviedol bývalý štátny tajomník Marcel Klimek.

Minister financií Kamenický sa bráni, pričom pochybenie vidí najmä na strane bývalých vlád. "Predchádzajúce vlády sa tvária, ako by sme tu mali tri a pol roka vzduchoprázdno, pritom počas ich vládnutia zanechali najhorší deficit v rámci krajín EÚ a historicky najrýchlejšie zvýšili zadlženie Slovenska. Aj to sú výsledky spravovania verejných financií vlád Matoviča a Hegera a úradníckej vlády prezidentky," povedal šéf rezortu.

Pre narastajúci dlh však Slovensku začali znižovať hodnotenie ratingové agentúry. V decembri minulého roka znížila Slovensku rating agentúra Fitch. Pôvodný "A" rating zmenila na "A-".

„Stratégia vládnej konsolidácie zostáva neistá a v našom základnom scenári neočakávame stabilizáciu dlhu v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov,“ odôvodnila svoj krok agentúra Fitch.